Najväčší problém majú dohodári (Hospodárske noviny)

Zvýšenie odvodov na dohody na úroveň zamestnaneckého pomeru má pre tento inštitút takmer likvidačný charakter. Poškodí tak pol miliónovú skupinu ľudí, ktorí si týmto spôsobom dnes privyrábajú, teda najmä nízkopríjmové skupiny. Možno tiež očakávať presun časti dohodárov do šedej ekonomiky, hodnotil pre Hospodárske noviny dňa 27.12. 2012 Ján Dinga z INESS. 

Spomedzi daňovo-odvodových opatrení firmy najviac kritizujú zodovodnenie dohôd.

Spoločnosť BT Servis, ktorá pôsobí v upratovacích službách, zamestnávala doteraz vyše 400 zamestnancov, väčšinu z nich na dohody. Už od budúceho roka však bude toto číslo minulosťou. „Áno, prepúšťať musíme,“ hovorí konateľ firmy Bohumír Tarnoci.

Dôvodom je jedna z budúcoročných odvodových noviniek – platenie sociálneho a zdravotného poistenia z dohôd.

Zvyšok ľudí, ktorých firma neprepustí, zas čakajú ťažšie časy. Budú musieť pracovať viac za tú istú, prípadne nižšiu mzdu. „Nejde však o zvýšenie produktivity práce, ale o negatívny dosah novely na zamestnancov, keďže prostriedky na zvýšenie miezd nie je kde zobrať,“ dodáva Tarnoci.

Východiskom sú študenti

Práve zodvodnenie dohôd označujú za najbolestivejšiu z odvodových zmien noviniek aj zástupcovia zamestnávateľov. Nielenže sa totiž výrazne znížia príjmy zamestnancov, o desiatky až stovky eur za človeka stúpnu náklady aj firmám. „Ak by firma zamestnávala napríklad osobu, ktorá si privyrába na dohodu popri zamestnaní, odvody zamestnávateľa by boli vo výške 35,2 percenta, čo môže byť pre menšie firmy neúnosné,“ vysvetlila konateľka spoločnosti Účtovná jednotka Veronika Dubielová.

Východiskom by tak pre časť firiem mohlo byť zamestnávanie študentov. Ak totiž študent nad 18 rokov zarobí do 155 eur mesačne, zamestnávateľ zaňho odvedie len súčasných 1,05 percenta.

Otázne je, či časť firiem nezačne vysoké náklady optimalizovať aj na hranici zákona, cez čiernu prácu. Podľa Petra Furmaníka zo spoločnosti Libertax Consulting tak firmy napríklad dohodára prihlásia, ale priznajú mu len minimálny počet hodín, prípadne minimálnu odmenu, z ktorej zaplatia minimálne odvody.

Za odvody aj lepšie zabezpečenie

Ako však upozorňuje analytik SAV Vladimír Baláž, je ťažké povedať, či už aj doterajšie zamestnávanie na dohodu nebolo v niektorých prípadoch čiernou prácou. A to najmä vtedy, ak dohodári vykonávali tú istú prácu ako bežné zamestnanci, a pritom neplatili odvody.

V konečnom dôsledku si tak ani nešetrili napríklad na dôchodok, čo pri dosiahnutí penzijného veku mohli výrazne pocítiť.

Po novoročných zmenách im teda zníženie čistej mzdy v súčasnosti prinesie aspoň jeden benefit, a to úspory v Sociálnej poisťovni.

Zodvodnenie dohôd sa však nedotkne len súčasných dohodárov. Zmeny totiž zatarasili aj jednu z mála únikových ciest pre lepšie zarábajúcich zamestnancov. Aj oni budú od hrubého príjmu 1 179 eur mesačne platiť vyššie odvody. Práve práca na dohodu mohla byť pre nich východiskom, ako sa záťaži vyhnúť.

V zálohe im však stále zostáva prechod na živnosť. Hoci, ako upozorňuje Furmaník, pre novú definíciu závislej práce v Zákonníku práce už ani takáto optimalizácia nebude jednoduchá ako doteraz.

Okrem toho sa pomaly začínajú strácať aj výhody práce na živnosť. Zvyšovanie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby, ale aj ohraničenie paušálnych výdavkov na 420 eur mesačne totiž živnostníkov v platení odvodov priblížilo k zamestnancom. „Živnostníkom sa tak podobne ako firmám bude od nového roku podnikať ťažšie,“ doplnil analytik INESS Ján Dinga.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 27.12. 2012