Zomrel ekonóm Buchanan - kritik politikov, byrokratov a lobbistov (Aktuality.sk)

James Buchanan vo svojich prácach ukázal, že existujú zlyhania štátu, ktoré vedú k tomu, že výsledok zásahu štátu je oproti očakávaniam ešte horší, než bol pôvodný stav, ktorý sme chceli napraviť. Štát totiž nie je akousi dokonalou vševediacou entitou, či precíznym strojom, ale je vždy tvorený množstvom subjektov (politici, úradníci), z ktorých každý má svoje vlastné motivácie, schopnosti a sleduje individuálne záujmy, uviedol dňa 10.1. 2013 Martin Vlachynský z INESS pre Aktuality.sk. 

Včera zomrel vo veku 93 rokov renomovaný ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny James M. Buchanan. Muž, ktorý tvrdil, že politici a byrokrati majú tendenciu rozhodovať vo svoj prospech, nie v prospech voličov a že robia všetko preto, aby si upevňovali a rozširovali moc a kompetencie. Honba za vlastným záujmom moderných politikov pritom podľa neho viedla často k poškodzovaniu verejného záujmu.

James Buchanan bol známy pre svoju prácu o teórii verejnej voľby, za ktorú získal v roku 1986 Nobelovu cenu za ekonomické vedy. Buchanan písal o politikoch, ktorý majú vlastný záujem a neekonomické sily majú vplyv na vládnej hospodárskej politike. Jeho práce sa týkali oblastí verejných financií, verejného dlhu, hlasovania, susedskej pomoci, makroekonómie  a i. Noviny Badische Zeitung o Buchanonovi napísali, že je mužom, ktorý ukázal ako politici podrývajú spravodlivé a jednoduché daňové systémy a označili ho za „zakladateľa novej politickej ekonómie“. Ako svojho času povedal v rozhovore pre tieto noviny „politici majú motiváciu prehodnocovať jednoduché a spravodlivé daňové systémy. Slúži im to k tomu, aby boli znovu zvolení. Daňové úľavy pre jednotlivé obvody sú veľmi účinný nástroj. To je prirodzený výsledok politického systému v demokracii“. Kritizoval tiež zvyšovanie výdavkov na projekty, ktoré uprednostňujú voliči. No a kombinácia daňových škrtov a zvyšovaniu verejných výdavkov  vedie k rastu deficitu, verejného dlhu a i. To sa v podstate stalo v súčasnosti. Okrem toho predpovedal aj to, že daňové príjmy nenapĺňajú ani zďaleka potreby verejných programov a že súkromné a verejné pôžičky sa stali neodmysliteľnou súčasťou života. Politici "v záujme verejného blaha" zadĺžili svoje krajiny do astronomických výšok

Buchanova práca odkryla vysoký predpoklad, že politici a byrokrati nemusia mať pri svojich rozhodnutiach na mysli dobro, ale že môžu konať predovšetkým pre vlastné záujmy. Byrokrati a politici si pritom sústavne rozširujú právomoci, aby si rozšírili aj svoj vplyv. "James Buchanan odviedol zásadný kus práce v oblasti teórie verejnej voľby. Z pohľadu klasických ekonómov voľný trh dospeje niekedy do stavu, ktorý nepovažovali za efektívny. Štát je v ich ponímaní nástroj, ktorý má svojim zásahom túto neefektivitu zlepšiť. No James Buchanan vo svojich prácach ukázal, že existujú zlyhania štátu, ktoré vedú k tomu, že výsledok zásahu štátu je oproti očakávaniam ešte horší, než bol pôvodný stav, ktorý sme chceli napraviť. Štát totiž nie je akousi dokonalou vševediacou entitou, či precíznym strojom, ale je vždy tvorený množstvom subjektov (politici, úradníci), z ktorých každý má svoje vlastné motivácie, schopnosti a sleduje individuálne záujmy," dodal pre Aktuality.sk analytik INESSu Martin Vlachynský.

Hlásil sa k "Rakušanom"

Indický ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny (1988) Amartya Kuram Sen o Buchananovi povedal, že do ekonomiky zaviedol viac ako etiku, právne politické myslenie a skutočné sociálne myslenie. Buchanan odmietal „akékoľvek organické poňatie štátu ako nejakého superiora múdrosti pre občanov toho štátu“. Bol presvedčený, že ústava vzniká prinajmenšom pre niekoľko generácii občanov, preto vb nej musia byť jasne vyvážené záujmy šttu, spoločnosti a jednotlivca. Sám seba považoval za zástupcu Rakúskej ekonomickej školy. „Určite mám veľkú afinitu s Rakúskou ekonomickou školoua nemám žiadne výhrady, aby ma volali Rakušan,“ povedal sám  osebe.     

Rakúska (niekedy nazývaná aj Viedenská) ekonomická škola

má svoje meno odvodené od miesta pôvodu jej zakladateľov a hlavných predstaviteľov, ktorými boli Carl Menger, Eugen von Böhm-Bawerk a Ludwig von Mises. Z neskorších predstaviteľov rakúskej školy boli najvplyvnejší Israel Kirzner, Murray Rothbard a nositeľ Nobelovej ceny za teóriu hospodárskych cyklov Friedrich A. Hayek. Medzi hlavné prínosy tejto školy ekonómie patrí podiel na vývoji neoklasickej teórie hodnoty, ktorá je postavená na subjektívnej teórii hodnoty, ďalej rozvinutie teórie ekonomickej kalkulácie a negatívneho vplyvu centrálneho plánovania na jej proces, čo spôsobuje neefektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike. Práve na tejto ekonomickej teórii bola postavená ekonomická kritika socializmu.

Kým prístup hlavného prúdu ekonómie stavia svoju vedeckú výskumnú procedúru na nástrojoch pozitivizmu, empirizmu, matematiky, štatistiky, predstavitelia rakúskej školy pri svojich vedeckých bádaniach vychádzajú zo základných nevyvrátiteľných axióm, zákonov verbálnej logiky a dedukcie.

Rakúska teória hospodárskeho cyklu umožnila predstaviteľom rakúskej ekonomickej školy predpovedať súčasnú finančnú a ekonomickú krízu (asi najznámejším a mediálne aktívnym predstaviteľom týchto myšlienok je Peter Schiff), čo vyvolalo v poslednej dobe zvýšený záujem o tento ekonomický prúd.

Zdroj: INESS

Trhové mechanizmy nahradzujú rozhodnutia politikov a byrokratov

Teória verejnej voľby, ktorej sa Buchanan venoval,  hovorí o tom, že kým v trhovom sektore rozhoduje o produkcii dopyt, ponuka a existujúca cena, vo verejnom sektore to tak nie je. Tam volič vyberá svojho voleného zástupcu tým, že mu dáv o voľbách hlas. Vo verejnom sektore je veľká časť rozhodnutí predmetom hlasovania. A toto hlasovanie sa nazýva verejná voľba. Ň osa rozhoduje o činnosti štátu, o zásahoch, o štruktúre a pod. Teória verejnej voľby sa využíva vo všetkých oblastiach, v ktorých sa bežné mechanizmy trhového rozhodovania nahradzujú politickými.

Kolektívne rozhodnutia môže byť:

Efektívne – dôchodky aspoň jednej skupiny sa zvýšia, pričom dôchodky iných sa neznížia.

Redustribučné – ide o redistribúciu dôchodkov medzi  príjmovými skupinami, ako dôsledok zlepšenia situácie jednej skupiny na úkor druhej.

Škodlivé – keď si všetci obyvatelia pohoršia, znížia sa ich dôchodky,hovoríme o zlyhaní vlády.

Volič ako nástroj na bohatstvo a moc

Buchanan vo svojich prácach vymedzi ľudí na 4 skupiny – politikov, byrokratov, lobbistov a voličov. A tu dochádza k tomu, že politici, byrokrati a lobbisti sú dokonale organizované skupiny. Presným opakom sú voliči. Ich neorganizovanosť a individuálny prístup k voľbám znižujú pravdepodobnosť, že práve hlas konkrétneho voliča zmení výsledok volieb. Na druhej strane im zabere neúmerne veľa času získavanie informácií, aby sa dobre rozhodli. Preto je racionálnym rozhodnutím každého voliča radšej ignorovať politiku a často sa nezúčastňovať volieb. Preto je pre politikov, lobbistov a byrokratov dôležité, aby sa voliči neorganizovali. Toto je však veľmi málo pravdepodobné, pretože voličov viac zamestnáva bežný život so všetkými povinnosťami, úlohami a prekážkami, ktoré im nastolí, ako nejaká organizácia kvôli politike. Taká je prax.

Ďalej si treba ujasniť, kto tvorí hodnoty. Nie sú to politici, ani byrokrati, ani lobbisti. Hodnoty vytvára volič. A hoci sa nejaká dobrá vláda môže snažiť robiť dobré rozhodnutia pre voličov, vždy sa okolo nej hýbu silné záujmové skupiny s presne opačnými cieľmi – využiť voličov na svoj vlastný prospech. A tak sa stáva, že sa v prospech záujmovej skupiny, ktorá napríklad vyrába autá, vyčlenia štátne dotácie, na ktoré sa však skladajú všetci voliči. A kým na jedného voliča je suma, ktorou „prispel“ bez svojho rozhodnutia možno zanedbateľná, pre toho, kto dotáciu dostal to môže znamenať významný profit.

Aktuality.sk, 10.1. 2013