Ako novela zákona o kolektívnom vyjednávaní ovplyvní fungovanie firiem? (Hospodárske noviny)
Nútené uplatňovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vo firmách, ktoré ich dobrovoľne neprijali, považujeme za negatívny zásah do slobody podnikania, ktorý predstavuje prekážku tvorby pracovných miest. Zahraniční odberatelia strácajú záujem o slovenskú produkciu a našim producentom vláda hádže polená pod nohy, hodnotil Radovan Ďurana z INESS pre Hospodárske noviny dňa 21.2. 2013.
Peter Goliaš, riaditeľ INEKO
Opatrenie môže zhoršiť konkurencieschopnosť firiem, ktoré sa nechcú zapojiť do kolektívneho vyjednávania. To môže mať negatívne dôsledky na investície, hospodársky rast aj zamestnanosť.
Radovan Ďurana, ekonóm INESS
Nútené uplatňovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vo firmách, ktoré ich dobrovoľne neprijali, považujeme za negatívny zásah do slobody podnikania, ktorý predstavuje prekážku tvorby pracovných miest. Zahraniční odberatelia strácajú záujem o slovenskú produkciu a našim producentom vláda hádže polená pod nohy.
Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky
Akékoľvek sprísňovanie vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom zhorší tvorbu pracovných miest a zníži hospodársky rast krajiny. Už doteraz prijaté zmeny v Zákonníku práce spolu s nárastom daňového a odvodového bremena viedli k zániku niekoľko tisíc pracovných miest. Rozširovanie kolektívnych vyjednávaní by ešte viac obmedzilo zamestnávateľov a zhoršilo tvorbu nových pracovných miest.
Dana Špacírová, analytička Poštovej banky
Plošné stanovenie podmienok v celom odvetví môže pokriviť podnikateľské prostredie, keďže aj firmy podnikajúce v jednom odvetví sa líšia v závislosti od regiónu, zákaziek, nárokov zamestnancov či možností samotných zamestnávateľov. Mnohé podniky, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, sú dnes schopné prežiť práve na základe nižších mzdových nákladov a plošné nastavenie mzdových a ďalších pracovných podmienok by mohlo mať za následok ich likvidáciu. V ohrození by sa mohli ocitnúť najmä menšie podniky.
Michaela Kušnírová