Slováci sú najväčší chudáci v eurozóne a pritom zachraňujeme bohatšie krajiny (Nový čas)

Ako povedal pre Nový čas dňa 22.3.2013 Juraj Karpiš z INESS, Slováci postupne bohatnú a pomaly dobiehajú staré členské krajiny. Proces môže urýchliť príchod zahraničných investorov. Tých pravdepodobne nepotešia zhoršovanie podnikateľského prostredia, rastúce dane a obrovské záväzky pre slovenské verejné financie vyplývajúce zo zachraňovania bohatších členov eurozóny.

Podľa prieskumu, z údajov centrálnej banky vyplýva, že Slováci sú na tom naozaj biedne.

Napriek tomu, že miliónmi eur zachraňujeme krajiny, ktorých ekonomika sa prepadá. V rebríčku sme skončili na úplne poslednom mieste. Horšie však je, že podľa odborníkov nič nenasvedčuje tomu, že by sme sa z úplného dna mali čoskoro vyhrabať.

V nelichotivom prieskume sme dopadli úplne zle a žiadny obyvateľ eurozóny nám nemá čo závidieť. Credit Suisse vychádzala z údajov centrálnych bánk, ktoré každoročne zverejňujú výšku majetku jednotlivých domácností. Podľa štatistík z minulého roku mal jeden Slovák priemerný majetok iba 19-tisíc eur. Oproti Luxemburčanom, ktorých majetok sa na jedného človeka odhaduje na 215-tisíceur, je to priepastný a takmer nedosiahnuteľný rozdiel.

Chudobní vďaka komunizmu prekvapili aj iné krajiny, Nemci, ktorí boli dlhé roky považovaní za ťahúňov Európskej únie, skončili až na siedmej priečke. Predstihli ich Taliani, Rakúšania či Francúzi. Napriek tomu, že množstvo domácností na Slovensku živorí, peniazmi z eurovalu zachraňujeme oveľa bohatšie krajiny. Úplne všetky skončili v rebríčku pred nami a ich majetok je často aj o dve tretiny väčší. Podľa odborníkov sa situácia v najbližšom období zrejme výraznejšie nezmení.

„Slovensko je relatívne chudobná krajina najmä vďaka obdobiu komunizmu, ktorý bol katastrofálnym mrhaním ľudským a fyzickým kapitálom,“ skonštatoval Juraj Karpiš, analytik INESS. V porovnaní s krajinami, ktoré komunizmus nezažili, majú Slováci oveľa nižšie úspory a majetok. Ministerstvo financií SR však vidí najbližšie obdobie trošku optimistickejšie.

Ministerstvo mlčí„Ministerstvo sa k tomu nechce zatiaľ vyjadriť, lebo celá štúdia ešte nie je dostupná. Po dvoch rokoch pôsobenia bývalej vlády, keď došlo k poklesu reálnych miezd, v tomto roku očakávame mierny rast reálnej mzdy, čo znamená zvýšenie životnej úrovne,“ povedal hovorca ministerstva Radko Kuruc. Mnoho Slovákov je zo situácie sklamaných a umiestnenie na spodnej priečke rebríčka ich nahnevalo. Podľa ľudí môžu za zlú situáciu nízka životná úroveň a malé platy. Tie sú totiž v ostatných krajinách eurozóny oveľa vyššie.

„Slováci postupne bohatnú a pomaly dobiehajú staré členské krajiny. Proces môže urýchliť príchod zahraničných investorov. Tých pravdepodobne nepotešia zhoršovanie podnikateľského prostredia, rastúce dane a obrovské záväzky pre slovenské verejné financie vyplývajúce zo zachraňovania bohatších členov eurozóny,“ uzavrel Karpiš. Napriek tomu, že miliónmi eur zachraňujeme krajiny, ktorých ekonomika sa prepadá. V rebríčku sme skončili na úplne poslednom mieste. Horšie však je, že podľa odborníkov nič nenasvedčuje tomu, že by sme sa z úplného dna mali čoskoro vyhrabať.

Nový čas, 22.3.2013