Takto bojuje Slovensko s nezamestnanosťou: Od ktorých krajín by sme si mohli zobrať príklad? (Nový čas)

Slovensko sa po začiatku krízy a následnej nutnej konsolidácii verejných financií ubralo cestou vyšších deficitov a následného zvyšovania daní, čo má negatívny vplyv aj na zamestnanosť, komentoval nezamestnanosť dňa 11.6.2013 Ján Dinga z INESS. Ako ďalej dodal, vysokú nezamestnanosť v niektorých krajinách južnej Európy nemožno pripisovať len kríze. Mnohé majú veľmi nepružný trh práce, čo znižuje ochotu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta.

Rast nezamestnanosti je jedným z najväčších problémov, ktoré priniesla kríza do Európskej únie.
V niektorých krajinách to dokonca vyústilo až do pouličných nepokojov a demonštrácií. Každá krajina sa snaží s nezamestnanosťou vyrovnať po svojom. Niektorým to ide lepšie, iným horšie. Aké kroky podniká Slovensko a iné krajiny? Od niektorých sa môžeme učiť, iné sú na tom ešte horšie ako my. Nezamestnanosť netrápi len Slovensko, ale je celoeurópskym problémom. Niektorým krajinám sa s ním darí popasovať lepšie a iným sa darí menej. Únia sa snaží hľadať aj spoločné riešenia a krajiny navzájom komunikujú. „Samozrejme, najviac diskusií prebieha na úrovni krajín V4, máme k sebe najbližšie prostredím aj problémami, tejto téme sa však venuje prioritná pozornosť všetkých krajín EÚ,“ vyjadril sa hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Stuška.

Ako doplnil, mnohé opatrenia sú diskutované, alebo odporučené samotnou Európskou komisiou, avšak následne sú prediskutované s odborníkmi a inštitúciami u nás. „Akékoľvek pozitívne príklady zo zahraničia musia byť prispôsobené našej realite, nikdy automaticky neplatí, že sa tzv. príklady dobrej praxe zvonka automaticky ujmú aj v odlišných krajinách,“ doplnil Stuška. Každá krajina sa tak vyberá svojou cestou, ako riešiť vysokú nezamestnanosť. „Slovensko sa po začiatku krízy a následnej nutnej konsolidácii verejných financií ubralo cestou vyšších deficitov a následného zvyšovania daní, čo má negatívny vplyv aj na zamestnanosť,“ myslí si analytik INESS Ján Dinga. Ako však doplnil, mohli by sme sa pritom inšpirovať príkladom podobnej malej otvorenej ekonomiky, akou je Estónsko. „Vysokú nezamestnanosť v niektorých krajinách južnej Európy nemožno pripisovať len kríze. Mnohé majú veľmi nepružný trh práce, čo znižuje ochotu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta,“ upozorňuje Dinga.

Čo robí naše ministerstvo práce?

1. Novela zákona o  službách zamestnanosti (začala platiť od 1. mája). Priniesla zmeny na úradoch práce.

2. Pomoc zamestnávateľom a firmám,  napr. daňové úľavy alebo odpustenie odvodov na zamestnanca.

3. Projekty pre mladých do 29 rokov z prostriedkov EÚ, v  priebehu roka 2013 rozšírenie o skupinu 50+.

4. Projekty pre dlhodobo nezamestnaných a  reforma vzdelávania, prepojenie škôl na reálne požiadavky trhu.

Ako to robí zahraničie?

Írsko

Najväčší problém zamestnať sa majú v Írsku mladí s nízkym vzdelaním. Íri reformovali hlavne systém sociálnej pomoci tak, aby mala práca vyššiu hodnotu ako nečinnosť. Zjednodušili preškoľovanie manuálnych pracovníkov, aby mohli ľahšie zmeniť povolanie. Oproti decembru 2012 klesla nezamestnanosť o 0,5 %.

Nemecko

Nemci majú dva druhy tréningov pre nezamestnaných/nových zamestnancov, krátkodobé (8 týždňov) a dlhodobé (až do troch rokov). V prvom type ide o kurzy ako jazykový alebo počítačový, avšak zamestnávatelia zároveň testujú aj chuť zamestnanca pracovať. Nemci nemajú minimálnu mzdu. Pri nízkych príjmoch majú pracujúci odpustené dane. Nezamestnanosť majú na úrovni 5,4 %.

Estónsko

Znížili odvodové zaťaženie zamestnávateľov. Na rokovania medzi štátom a zamestnávateľmi sú pozývaní aj ekonomickí odborníci a právnici. Školenia organizujú nielen pre ľudí, ktorí na pracovnom trhu začínajú, ale aj pre tých, ktorí už pracujú dlho. Cieľom je, aby sa mohol zamestnať aj človek, ktorý stratí prácu v päťdesiatke. Oproti decembru 2012 klesla nezamestnanosť o 1,1 %.

Španielsko

Podujali sa na zjednodušenie kolektívnych zmlúv, aby firmy získali väčšiu vnútornú flexibilitu. Umožní to zamestnávateľom prispôsobiť pracovné podmienky vrátane platu a pracovného času. Chcú podporiť tých, čo vstupujú do pracovného života, a posilniť ich tréning. Oproti decembru 2012 stúpla nezamestnanosť o 0,6 %.

Taliansko

V júni 2012 prešiel taliansky trh práce veľkou reformou, ktorá zmenila len málo. Podľa Financial Times je pre mladých dokonca ťažšie vstúpiť na pracovný trh. Ten je totiž rozdelený na vysoko chránené zamestnania na celý život a nových zamestnancov, ktorí sú najímaní na krátkodobé zmluvy s malou ochranou pred prepustením. Oproti decembru 2012 stúpla nezamestnanosť o 0,6 %.

Grécko

Chcú zlepšiť služby úradov práce (pomoc pri napísaní životopisu, príprava na pohovor, pomoc pri vyhľadávaní pracovných ponúk cez internet, pracovné agentúry). Vytvoriť tréningové a školiace programy pre nezamestnaných. Ponúknuť podporu firmám, ktoré chcú najímať nových ľudí a zabezpečiť im školenia. Oproti decembru 2012 stúpla nezamestnanosť o 0,7 %.

Pracovný trh v EÚ

Ponuky na internete

Európsky portál pre pracovnú mobilitu (EURES) udáva ku dňu 4. júna 2013 vyše 1,3 milióna voľných pracovných miest z 31 európskych krajín. Najmenej ich eviduje Bulharsko - 21, najviac Nemecko - 271 190.

3 954 voľných pracovných miest má Slovensko.

11 % bola miera nezamestnanosti podľa Eurostatu v EÚ (27) v apríli 2013.

Najviac stúpla nezamestnanosť oproti decembru 2012 - na Cypre z 13,6 na 15,6 v  Holandsku z 5,8 na 6,5 v Grécku z 26,1 na 26,8.

Najviac klesla nezamestnanosť podľa Eurostatu oproti decembru 2012 - v Estónsku z 9,8 na 8,7
v Lotyšsku z 13,8 na 12,4 v Litve z 13,3 na 12,5.

Miera nezamestnanosti v krajinách Európskej únie stagnuje v Česku, na Malte, vo Veľkej Británii a Nemecku. U nás v posledných mesiacoch mierne klesá.

Nový čas, 11.6.2013