Ako zo stredoveku? Jahnátek chce pôdu viazať na titul a bydlisko (Aktualne.sk)

Portál Aktualne.sk pomína vo svojom článku zo dňa 20.8.2013 blog Martina Vlachynského z INESS.

BRATISLAVA - Ak snívate, že si raz kúpite roľu s domčekom a budete sa živiť tým, čo si na nej dopestujete, mali by ste sa rovno zapísať aj na poľnohospodársku školu.

Už v stredu by totiž vláda mohla rokovať o zákone z dielne ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, podľa ktorého budete na váš sen potrebovať nielen poriadny balík peňazí, ale aj patričné vzdelanie, či trvalé bydlisko v danej obci.

Rezort sa pritom bráni tým, že pri príprave návrhu sa vychádzalo z podobnej právnej úpravy viacerých krajín Európskej únie. Zároveň hovorkyňa Zuzana Gulová pripomína, že návrh bude ešte predmetom širšej odbornej diskusie.

Cieľom nie je skomplikovať  podmienky nákupu pôdy, návrh sa koniec koncov nebude vzťahovať na všetku poľnohospodársku pôdu, ale zabezpečiť kvalifikované obrábanie tej poľnohospodárskej pôdy, ktorá má aj naďalej slúžiť poľnohospodárskej výrobe,“ skonštatovala pre Aktuálne.sk.

Navyše, ministerstvo svoj návrh bráni aj tým, že takto chce zaraziť špekulantom, ktorí by chceli skupovať poľnohospodársku pôdu.
O pôdu ide až v prvom rade

Bývalý šéf rezortu Zsolt Simon (Most-Híd) však argumenty svojho nástupcu spochybňuje. Ako povedal pre Aktuálne.sk, ide o najhoršie z možných riešení.

„Pred dvoma mesiacmi totiž odsúhlasil, aby aj zahraniční záujemcovia mohli kúpiť obchodné podiely alebo spoločnosti na Slovensku, ktoré majú v prenájme poľnohospodársku pôdu na 25 rokov,“ upozornil Simon.

Podľa exministra, takýto záujemca spoza hraníc už nemusí kúpiť pôdu, ale legálne si ju prenajme na štvrťstoročie.

Za rovnako chybné považuje aj navrhované ustanovenie a potrebe poľnohospodárskeho vzdelania či trvalého bydliska v mieste, kde sa pôda nachádza.

„Mnohé poľnohospodárske podniky vykonávajú svoju činnosť vo viacerých katastroch, čím budú mať obmedzené možnosti pri nadobúdaní pozemkov,“ nazdáva sa Simon.

Podľa neho sa však takto formulovaný zákon dotkne nielen poľnohospodárskych podnikov, ale aj malých farmárov. Tým sa doteraz vydávali oprávnenia súkromne hospodáriaceho roľníka bez toho, aby museli mať patričné vzdelanie.

„Títo by mohli byť znevýhodnení, hoci už viac ako 20 rokov vykonávajú svoju činnosť,“ nazdáva sa niekdajší minister pôdohospodárstva

Navyše, ako upozorňuje, celé opatrenie môže viesť aj k ďalšiemu efektu. Ak by totiž poľnohospodári, ktorí novým podmienkam nevyhovejú, museli predať svoju pôdu, jej cena by mohla významne klesnúť. Stala by sa tak lacným úlovkom vyvolených skupín.
Koncepcia nadovšetko

Podľa poslanca SDKÚ-DS Miroslava Beblavého, je aj tento zákon dôkazom toho, že minister Jahnátek žije v 19. storočí.

„Nechápe, že vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy má veľmi málo spoločné s tým, kto ju obrába. Už dnes väčšina farmárov nevlastní pôdu, ktorú obrába. Vlastnia ju predovšetkým ľudia, ktorí ju dostali späť z družstiev v rámci reštitúcií,“ vysvetľuje opozičný zákonodarca.

Jahnátkova snaha presadiť takýto návrh môže podľa neho súvisieť s koncepciou, v rámci ktorej si rezort pôdohospodárstva naplánoval vytvoriť tisícky nových pracovných miest.

„V žiadnej krajine sa však nepodarilo zásadným spôsobom zásadne zvýšiť počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve. S rastúcim objemom práce a fixným objemom pôdy, zamestnanosť v tomto sektore buď stagnuje alebo klesá,“ dodal Beblavý pre Aktuálne.sk.
Skeptický farmár

Majiteľ Farmy Lekvárik Fero Smažák si pritom myslí, že ak chce rezort chrániť pôdu pred developermi, páky nato už má aj teraz. Problémom je však, že ich nevyužíva. Zároveň považuje systém dokazovania spôsobilosti za neprehľadný.

"Podľa nás by bolo oveľa efektnejšie posudzovať biznisplány potencionálnych záujemcov a následne ich kontrolovať. Veď odborníkov si môžete predsa aj najať alebo zaplatiť externé firmy podľa potreby," skonštatoval pre Aktuálne.sk.

Za podobný zdroj komplikácií považuje navyše aj podmienku trvalého bydliska. Kladie preto rečnícku otázku, čo sa stane "Ak si budeme chcieť rozšíriť biznis a kúpiť sad, môžeme ho kúpiť len v našej dedine alebo aj v susednej?"

"Podľa nás je tam veľa nejasností a komplikácií, za ktorými nevidíme efekt a odradí to aj tú trochu záujemcov o podnikanie v poľnohospodárstve niečo robiť...," uzavrel spolumajiteľ Farmy Lekvárik.
Skúsenosť nad vzdelanie

Návrh zákona pritom odmieta aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Ako uvádzajú na svojom blogu, snaha zamedziť takýmto spôsobom premene poľnohospodárskej pôdy na stavebné parcely, je zbytočná.

„V zámere sa uvádza jediné číslo, a síce že každý rok zmení majiteľa 0,5-1,5 percenta poľnohospodárskej pôdy. Väčšina z nej však ostáva naďalej poľnohospodárskou pôdou,“ upozorňuje analytik INESS Martin Vlachynský.

Navyše pripomína, že vláda takáto opatrná nebola pri presadzovaní nových pravidiel o vyvlastňovaní. Tu totiž išla výrazne v ústrety nádejným developerom.

„Argument o odbornej spôsobilosti je rovnako neúnosný. Väčšina z našich predkov boli poľnohospodári a takmer nikto z nich nemal poľnohospodárske vzdelanie. Odbornosť pri práci s pôdou a zvieratami sa dá získať aj rokmi praxe a spoluprácou so skúsenými farmármi, nie len sedením na univerzite v Nitre,“ dodáva Vlachynský v blogu INESS.

Tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec zatiaľ vynášať rozsudky nad pripravovaným zákonom nechce. Chce si totiž počkať na paragrafové znenie novej právnej normy.

"Odbornú spôsobilosť pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy uplatňujú vo viacerých štátoch, takže by to nemal byť problém ani z hľadiska európskej legislatívy a nepredpokladáme ani kolíziu s Ústavou Slovenskej republiky," nazdáva sa.

Najviac otázok sa podľa neho spája s povinnosťou trvalého bydliska v mieste, kde sa pôda nachádza. Predpokladá však, že toto bolo buď nesprávne pochopené či interpretované. Verí preto, že sa táto otázka v budúcnosti vyjasní.
 

Ladislav Bariak

Aktualne.sk, 20.8.2013