Chcete predať hospodársku pôdu? Po novom prerobíte, aj kupcov bude menej (Aktualne.sk)

Ako povedal na margo zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy dňa 1.12.2013 Radovan Ďurana z INESS, vytvára zbytočnú prekážku pre ľudí, ktorí si chcú založiť vlastný vinohrad alebo si chcú dopestovať väčšie množstvo zemiakov a nemôžu sa dostať k pôde preto, že nemajú vzdelanie. Vytvára to prekážky vstupu do odvetvia, dodal.

Schválenie zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy z dielne Ministerstva pôdohospodárstva obmedzí možnosti vlastníkov slobodne nakladať s poľnohospodárskou pôdou, ale aj právo ostatných osôb získavať ju. Tvrdia to predkladatelia hromadnej pripomienky, ktorí vyzývajú občanov, aby ju podpísali. Argumentujú napríklad tým, že obmedzením počtu potenciálnych kupcov poklesne cena predávaných pozemkov. Pri predajoch pôdy by tak ľudia prišli o peniaze.

 „Pýtame sa, prečo niekto považuje súčasný stav za nevyhovujúci. Prvý problém spočíva v tom, že nie je identifikovaný dôvod. To znamená, že nevidíme opodstatnenie, prečo by nakladanie s pôdou malo byť nejakým spôsobom obmedzené,“ tvrdí Radovan Ďurana z INESS, ktorý je jeden z predkladateľov pripomienky k zákonu.

Podľa jeho slov ministerstvo pri návrhu argumentovalo štúdiou potravinárskeho ústavu, kde menej ako pol percenta pôdy bolo zobchodovaného medzi firmami, pričom nebolo jasné, či obchodujú v pôdohospodárskom sektore alebo nie.

Rezort pôdohospodárstva sa však bráni. Argumentuje, že „zmyslom predloženého návrhu je zabezpečiť ochranu poľnohospodárskej pôdy tým, že sa vytvoria legislatívne predpoklady na to, aby ju mohli nadobúdať a obhospodarovať predovšetkým ľudia, ktorí s takouto činnosťou majú skúsenosti,“ píše v stanovisku Peter Hajnala z tlačového odboru rezortu pôdohospodárstva.
Čo nový zákon zmení?

Podľa predkladateľov pripomienky by vlastník poľnohospodárskej pôdy po schválení zákona nemal právo na základe vlastného rozhodnutia previesť svoj majetok na inú osobu. Prednosť získať pôdu by mali osoby, ktoré v poľnohospodárstve podnikajú najmenej tri roky.

„Ak by o ňu nikto neprejavil záujem najmenej tri roky, mohol by ju jej vlastník po absolvovaní byrokratickej procedúry predať alebo darovať inej osobe,“ tvrdia predkladatelia pripomienky. Aj tu by však narazil na problém. Predaju musí predchádzať zverejnenie zámeru na úradnej tabuli v obci, na internetovej stránke ministerstva a v prípade výmery nad jeden hektár aj v regionálnej tlači.

 „Predajcovi sa tak zníži počet potenciálnych kupcov, čo znamená, že ho to ovplyvní formou nižšej ceny. Občan nebude schopný predať pozemok za cenu, akú by si predstavoval v situácii, keď je viac kupcov a je medzi nimi konkurencia,“ povedal Ďurana.

Návrh podľa Ďuranu bráni tiež ľuďom pestovať vo väčšom množstve. „Zákon vytvára zbytočnú prekážku pre ľudí, ktorí si chcú založiť vlastný vinohrad alebo si chcú dopestovať väčšie množstvo zemiakov a nemôžu sa dostať k pôde preto, že nemajú vzdelanie. Vytvára to prekážky vstupu do odvetvia,“ dodal Ďurana.

Chcú zabrániť špekulatívnym predajom

Podľa ministerstva je podmienka trojročnej praxe výsledkom odborných diskusií a odporučil ju najmä Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý vychádzal aj zo skúseností iných štátov. Slovenské zákony sú tak v tomto smere podľa ministerstva omnoho liberálnejšie ako napríklad vo Francúzsku či Maďarsku.

„To, že má prednosť predovšetkým poľnohospodár z príslušného katastra, následne susedných obcí a následne z okresu, vyplýva z toho, že ďalším cieľom predloženého návrhu je zabrániť špekulatívnym nákupom poľnohospodárskej pôdy finančne silnými osobami a skupinami, ktoré ju primárne skupujú ako investíciu a nemienia na nej hospodáriť,“ píše ďalej v stanovisku Hajnala.
Obrátia sa na Ústavný súd SR?

V prípade schválenia zákona zvažujú predkladatelia jeho zastavenie aj súdnou cestou „Na základe preštudovania návrhu zákona mám podozrenie, že zákon je protiústavný. Ak bude schválený v tej podobe, že bude vážne podozrenie o jeho protiústavnosti, tak asi by bolo vhodné iniciovať podnet na Ústavný súd SR,“ povedal Ondrej Dostál, ktorý je jedným z predkladateľov pripomienky.

„Hlavne sa snažíme, aby zákon neprešiel. Považujeme ho za zlý, preto sme iniciovali hromadnú pripomienku. Budeme sa snažiť pod ňu získať čo najviac podpisov, aby sa mohlo uskutočniť rozporové konanie a mohli sme riešiť túto vec na ministerstve,“ uzavrel Dostál pre Aktuálne.sk.

Ján Kušnirík

Aktualne.sk, 1.12.2013