Ekonomika našu centrálnu banku neposlúchla (Hospodárske noviny)

Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 4.2.2014 Martin Vlachynský z INESS, vzhľadom na existujúcu skúsenosť iných krajín s prijatím eura boli očakávania NBS od začiatku optimistické.

Zavedenie eura. Predpovede Národnej banky ohľadne zavedenia eura sa splnili len sčasti.

Najdôležitejšími prínosmi zavedenia eura pre slovenskú ekonomiku mali byť lacnejšie peniaze pre firmy, rast zahraničného obchodu či viac zahraničných investícií. Vyplýva to z prognóz Národnej banky Slovenska z roku 2006, keď sa vláda pripravovala na vstup Slovenska do eurozóny. Zdá sa, že predpovede centrálnej banky sa zatiaľ napĺňajú len sčasti.

Lacnejšie úvery

„Zavedenie eura by malo viesť k poklesu reálnych úrokových sadzieb z podnikových úverov približne na 1 až 1,5 percenta. Nižšie sadzby povedú k rastu investícií, čo sa odrazí vo vyššej produktivite a efektívnosti podnikov,“ odhadovala centrálna banka v analýze vplyvu eura na slovenské hospodárstvo z roku 2006.„To sa naplnilo. S výnimkou Česka si slovenské ekonomické subjekty požičiavajú podstatne lacnejšie ako v Poľsku či v Maďarsku, takže kapitál je dostupnejší,“ potvrdzuje Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers. Realitou je podľa neho aj odstránenie kurzového rizika a nákladov súvisiacich s cezhraničným transferom peňazí, ako predpovedala Národná banka.

Obchod s eurozónou

„Zahraničný obchod s krajinami eurozóny mal stúpnuť o 30 až 90 percent,“ tvrdila NBS pred rokmi – najväčší prospech z eura mal mať preto práve podnikateľský sektor. Aká je skutočnosť? Vlani Slovensko doviezlo a vyviezlo tovar a služby za 121 miliárd eur, o pätinu viac ako v poslednom roku pred zavedením eura. Obchod so samotnou eurozónou však stúpol len o osem percent. Vyšší nárast obchodu eviduje Štatistický úrad s krajinami mimo eurozóny,či mimo EÚ – Ukrajinou, Švajčiarskom či Kanadou. „Vzhľadom na existujúcu skúsenosť iných krajín s prijatím eura boli očakávania NBS od začiatku optimistické,“ hodnotí analytik INESS Martin Vlachynský. Proti kurzovému riziku a iným nákladom na konverziu mien sa firmy podľa neho dokážu zabezpečiť, takže nepredstavujú pre zahraničný obchod zásadnú prekážku.

Zahraničné investície

Slovensko malo byť vďaka euru tiež atraktívnejšie pre umiestnenie zahraničných investícií. V skutočnosti sa prílev priamych zahraničných investícií spomalil – z 12,4 miliardy eur v rokoch 2005 až 2008 na 2,2 miliardy eur v rokoch 2009 až 2012. V prepočte na HDP sú na tom lepšie všetky susedné krajiny. „Neznamená to, že Slovensku euro uškodilo, ale to, že vzťah medzi zahraničnými investíciami a členstvom v eurozóne nie je ani zďaleka taký silný, ako predpovedala NBS,“ vysvetľuje Boros. „Pre investície či rast sektorov je prvoradé podnikateľské prostredie v krajine, a teda šanca pre rast investície. Či sa v nej platí eurom alebo korunou, je podružné,“ dodáva Vlachynský. Analytici pripomínajú, že predpovede centrálnej banky majú strednodobý charakter a môžu sa naplniť v nasledujúcich rokoch.

Tomáš Nejedlý

Hospodárske noviny, 4.2.2014