Fico narazil na Európu. Doplatí na to DPH (Hospodárske noviny)

Na druhej strane by mohli milióny eur ušetriť na daniach firmy. Jednoducho by sa nestratili, zostali by v súkromnej sfére, konštatoval pre Hospodárske noviny 23.4.2014 Radovan Ďurana z INESS.

Verejné financie Daň z pridanej hodnoty s veľkou pravdepodobnosťou od budúceho roka neklesne.

Doteraz sa vystatovali tým, že opatrenia cielia na bohatých. A na firmy, ktoré podľa nich majú z čoho platiť. Teraz sa situácia zvrtla opačným smerom. Kabinet Roberta Fica podrží nad vodou DPH. Práve jej neznižovanie, ale aj lepší výber bude kľúčovým opatrením vlády na budúci rok. Na balíku opatrení na budúci rok za 400 miliónov eur, ktorý ukázal minister financií Peter Kažimír, sa bude podieľať viac ako polovicou.

Práve tento balíček je pre Slovensko viac ako len dôležitý. Má totiž udržať dlh necelé percento pod kritickou hranicou 57 percent. Po jej prekročení by vláda musela predložiť vyrovnaný rozpočet. Presnejšie – zoškrtať za pár mesiacov miliardy eur.

Ak niekto navrhuje napríklad zvyšovanie DPH, tak to môže robiť len pravicová vláda, ktorá nikdy neurobí opatrenia na úkor tých, ktorí majú najviac. Takto reagoval v roku 2010 na zvyšovanie dane z pridanej hodnoty Robert Fico. A presne za vlády toho istého muža bude táto kľúčová daň, na ktorej zníženie sa čaká už štyri roky, na 20 percentách o minimálne rok dlhšie. A z dôvodu jeho vlastných opatrení.

Druhý pilier. Problém

Európsky štatistický úrad totiž Slovensku s veľkou pravdepodobnosťou neuzná časť opatrení, ktoré prijala práve druhá Ficova vláda. Medzi nimi aj peniaze za ľudí, ktorí vystúpili z druhého piliera. A výsledok je jednoduchý – deficit sa nafúkne namiesto pôvodných 2,77 percenta tesne nad tri a DPH zostane, podľa zákona, namiesto 19 na súčasných 20 percentách. „Nie minister financií, nie vláda rozhoduje o výške DPH, ale zákon,“ konštatoval minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Podľa neho je vláda pripravená, ak sa im bude dariť, časti ľudí tento objem peňazí vrátiť.

Zatiaľ však štátu vďaka dani zostáva takmer 230 miliónov. A jej nezmenená sadzba, ktorú Fico tak kritizoval, bude zároveň najväčším konsolidačným opatrením jeho vlády na budúci rok. Fakt je, že tieto peniaze by sa odrazili na nižších cenách len v malej miere.

Na druhej strane by mohli milióny eur ušetriť na daniach firmy. Podľa šéfa PAS Róberta Kičinu mohli ísť napríklad na investície. „Jednoducho by sa nestratili, zostali by v súkromnej sfére.“ Peniaze by mohli použiť aj na tvorbu pracovných miest – doplnil ho analytik INESS Radovan Ďurana.

Čo však ešte môže zamiešať kartami, sú dane z príjmu firiem. Koľko štátu reálne zaplatili, to sa ukáže, až keď budú definitívne posúdené daňové priznania. „Bez údajov z daňových priznaní je v súčasnosti diskusia o možnom vplyve na deficit špekuláciou,“ reagoval šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.

Ak by však vláda reálne vybrala viac, mohol by deficit ešte klesnúť pod tri percentá. A teda podľa zákona by mala ísť DPH dole. Jediná možnosť, ako sa tomu vyhnúť, je zmena zákona. Či by k tomu bola vláda ochotná pristúpiť, nie je jasné. Rezort financií a jeho šéf opakujú len to, že zákon platí.

Krízový dlh

Tak ako DPH vláda môže pomôcť, jej zníženie by jej mohlo spôsobiť celkom slušné problémy. Peniaze by musela nájsť niekde inde. A to by následne mohlo zatlačiť aj na náš dlh. Ten pritom už vlani prekonal podľa údajov eurostatu hranicu 55 percent a pre štát to znamená potreby zoškrtať výdavky o 300 miliónov eur. Musí totiž škrtať z výdavkov, očistených napríklad o prostriedky EÚ, úrokové náklady, ale aj rezervy na riešenie kríz. A zo zvyšku môže škrtať. Ako potvrdil Šramko, nespadajú tam rezervy, ktoré môže mať štát vytvorené. „Teda ich môže použiť v rámci viazania.“ Reálne šetrenie by tak mohlo byť potom miernejšie.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 23.4.2014