Vláda len bráni vstupu novej konkurencii do poľnohospodárstva (Aktuality.sk)

Martin Vlachynský z INESS hodnotil v rozhovore pre Aktuality.sk dňa 29.4.2014 ládny zákon, ktorý obmedzuje nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami.

Vládny zákon, ktorý obmedzuje nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami, by mal byť schválený na najbližšej parlamentnej schôdzi. Platiť by mal začať od prvého júna. Aký dopad bude mať táto legislatíva na slovenské poľnohospodárstvo, či zabráni skupovaniu ornej pôdy a čo trápi najviac farmárov? Aj o tom sme sa rozprávali s analytikom inštitútu INESS Martin Vlachynským.

Ako hodnotíte zákon, ktorý znovu sprísňuje cudzincom nadobúdanie pôdy? Ako sa to prejaví v reálnom živote?

Toto opatrenie v praxi len zavádza oveľa väčšiu byrokraciu do procesu nákupu poľnohospodárskej pôdy. Vláda tak obmedzuje vlastnícke práva majiteľom a bráni vstupu novým hráčom do poľnohospodárstva.

Nehrozí však to, že by cudzinci mohli skúpiť veľkú časť poľnohospodárskej pôdy, keby sme nemali takúto legislatívu?

Aj doterajšia ochrana bola v podstate len formalita. Kto si chcel zaobstarať pôdu na farmárske účely, tak si ju kúpil napríklad cez schránkovú spoločnosť s ručením obmedzeným.

Síce neexistujú žiadne oficiálne čísla, koľko pôdy takýmto spôsobom nakúpili cudzinci, ale odhady realitných firiem hovoria o približne dvoch percentách. Takže nejaké formálne prekážky nás neochránia pre prípadným vykúpením.

Vlastníctvo pôdy však nie je nadštandardne lukratívna investícia, nakoľko sa nedá presunúť v prípade potreby do iného štátu, je výrazne regulovaná a nie je ani príliš likvidná. Preto nechápem, prečo by mali mať cudzí občania príliš veľký záujem o naše poľnohospodárske pozemky.

Neplynú však z toho žiadne riziká?

Rizikom by mohlo byť, že by sa táto pôda zastavala. V súčasnosti je však premena na stavebné pozemky veľmi regulovaná a verejná správa dokáže tento proces obmedzovať. Navyše, keď sa pozrieme na konkrétne čísla, tak zistíme, že v rokoch 2003 až 2012, teda v období najväčšieho stavebného rozmachu, sa na Slovensku zastavalo 80 kilometrov štvorcových. To je zhruba 0,3 percenta celkovej ornej pôdy.

Vzťahuje sa to na celkovú výstavbu, vrátane priemyselných parkov a pod.?

Áno, všetky stavby. Takže z uvedených čísel jasne vyplýva, že žiadne riziká nehrozia. Dokonca, za spomenuté obdobie sa väčšia výmera pôdy premenila na lesy a ostatné plochy. V skutočnosti k žiadnemu výraznejšiemu úbytku ornej pôdy nedochádza. Ide len o prirodzený vývoj, kedy ľudia z panelákov sa viac sťahujú do rodinných domov a otvárajú sa nové priemyselné fabriky.

Prečo potom rezort pôdohospodárstva presadzuje tento zákon?

Keďže uvedená legislatíva sťažuje nákup pôdy, tak do istej miery pomáha existujúcim poľnohospodárskym družstvám a farmárom. Nakoľko na Slovensku sú stále pozemky značne rozdrobené, firmy v tomto odvetví si tak dokážu prenajímať pôdu za zlomkové ceny. Preto, keby sa rozhýbal obchod s pôdou a trochu zreálnili ceny, tak by niektoré družstvá mohli mať problémy. Navyše táto téma je aj populárna na verejnosti.

Keďže skupovanie nie je zásadným problém, aké sú skutočné problémy slovenského poľnohospodárstva?

Konkurencieschopnosť a produktivita je v slovenskom poľnohospodárstve oveľa nižšia ako vo väčšine európskych krajín. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ stále dáva výhody starým členským štátom, navyše, aby bol farmár alebo družstvo úspešné, tak musia svoju produkciu prispôsobovať priamym platbám, aby dostali čo najviac dotácií. Tie však nereflektujú úplne požiadavky trhu – potreby zákazníkov. Toto však nevieme ovplyvniť.

Na druhej strane v celom sektore stále prežíva duch socializmu. Môžeme to vidieť napríklad na koncepcii rozvoja agrosektora, ktorú pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva. V nej majú presne vyčíslené, napríklad koľko nosníc bude potrebných v roku 2020 a pod.

Dobrým príkladom je aj predaj z dvora. Koľko to stálo úsilia, aby sa presadil podobný návrh, pritom takýto predaj je vhodnou formou, ako pomôcť malým farmárom. V neposlednom rade obrovským problémom je veľká rozdrobenosť pozemkov a neznáme vlastníctvo približne 20 percent pôdy. 

Takže rezort by sa mal v rámci pomoci farmárom skôr uberať touto cestou, ako zavádzať ďalšie prekážky pre cudzincov pri kupovaní pôdy?

Presne tak. Poľnohospodárom by oveľa viac pomohlo, keby dohodári, ktorí pracujú počas sezóny v tomto odvetví, neplatili žiadne odvody. Rovnako nápomocné by bolo celkové znižovanie administratívy, sceľovanie pozemkov, ako aj zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike.

V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky však nehrozí, že by prišlo v krátkom čase k radikálnym zmenám.

To určite nie. K postupnej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politike prichádza už posledných 30 rokov. Práve tu by som uvítal väčší tlak zo Slovenska, aby sa urýchlili tieto reformy.

Aktuality.sk, 29.4.2014