Pôdu už hocikomu nepredáte. Prednosť majú poľnohospodárski podnikatelia (Trend)

Týždenník Trend cituje INESS dňa 16.5.2014 v článku o novom pôdnom zákone.

Ak budete chcieť od júna predať svoju pôdu, budete to môcť už urobiť len pod dohľadom štátu. Najskôr musíte zámer predať svoj pozemok zverejniť v registri na webe ministerstva pôdohospodárstva a na vývesnej tabuli v obci.

Takýto regulovaný predaj parciel zavedie novela zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorú parlament schválil. Rezort pôdohospodárstva pripravil  zákon preto, lebo prvého mája prestal platiť desaťročný zákaz nákupu pozemkov zahraničnými vlastníkmi. Ministerstvo pôdohospodárstva pri predkladaní návrhu argumentovalo klesajúcou výmerou pôdy, na ktorú sa čerpali priame platby z fondov Európskej únie.

"Pred vstupom do Európskej únie, k 30. júnu 2003, klesla výmera z 1,955 milióna hektárov v roku 2012, na vyše 1,888 milióna hektárov a pri súčasných trendoch nie je predpoklad jej relevantného rastu." Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek v parlamente pripomenul, že zákon sa netýka lesnej pôdy.
Čo sa mení

Zákon má umožniť, aby pôdu nadobúdali len osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárskej výrobe najmenej tri roky. V súčasnosti môže pôdu kupovať aj ten, kto na nej nepodniká.

Prednostné právo na odkúpenie budú teda mať družstvá, agropodniky a roľníci, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve v obci, v ktorej sa pozemok nachádza. Ak títo podnikatelia záujem o pôdu neprejavia, odkúpiť ju budú môcť podnikatelia v poľnohospodárstve v susediacej obci. Ak ani títo neprejavia záujem o kúpu, môže sa o pozemky uchádzať aj ten, kto pôsobí v inej oblasti.

Kupca, fyzická osoba, musí mať právoplatný pobyt na Slovensku minimálne desať rokov a rovnako tak firma musí mať registráciu na našom území minimálne desať rokov. Majiteľ musí zverejniť zámer predať pôdu.

Nadobúdať poľnohospodársky pozemok do vlastníctva nebude môcť štát, občan štátu, fyzická osoba s pobytom alebo právnická osoba so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok rovnako neumožňuje nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku osobám zo Slovenska.

Obmedzenie sa nevzťahuje na dedenie poľnohospodárskeho pozemku, ani na štáty Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarsko a štáty, pre ktoré to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná.

Regulácia sa nemá týkať ani záhrad, poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú v zastavanom území obce - intraviláne, ani pozemkov s výmerou do 2 000 štvorcových metrov, aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce - v extraviláne.

Výnimka sa týka aj pozemkov, ktoré sú  v územných plánoch určené najmä na výstavbu, ako ani na tie pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je obmedzená, napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov.

Naďalej sa bude rešpektovať predkupné právo, podľa ktorého majú nárok na prednostné odkúpenie pozemku jeho spoluvlastníci. Súhlas spoluvlastníkov k darovaniu alebo predaju potrebný naďalej nebude, ak svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku spoluvlastník predáva alebo daruje osobe sebe blízkej, napríklad deťom, manželovi, manželke. Poslanci to doplnili aj o osoby príbuzné (podľa § 117 Občianskeho zákonníka).

Rešpektovať sa budú aj práva dedičov a reštitučné nároky.

V parlamente prešiel pozmeňovací návrh poslanca Jozefa Mikuša (SDKÚ - DS). Ním sa zrušilo povinné zverejňovanie predaja pozemku v okresnej alebo celoštátnej tlači. Predajca predaj zverejní 15 dní v registri na webe ministerstva pôdohospodárstva a v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci.
Ako sa dá obísť

Opoziční poslanci v parlamente kritizovali, že mnohé ustanovenia zákona sú definované vágne a ponechávajú obrovský priestor pre svojvôľu úradníkov, ktorí budú posudzovať splnenie podmienok kúpy.

Čerešničkou na torte podľa poslanca Martina Chrena je fakt, že podľa zákona nemusí okresný úrad občana o svojom rozhodnutí vôbec informovať.

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon konštatoval, že ak by vláda chcela skutočne zakázať cudzincom kupovať slovenskú pôdu, tak by do zákona dala podmienku, že kupujúci je štátnym občanom Slovenskej republiky.

Kritici zákona poukazujú na to, že zvýhodňuje pri kúpe pôdy len niektoré skupiny ľudí a obmedzuje takmer 2 milióny vlastníkov tým, že určuje, komu môžu svoje pozemky predať. Zákon pôdu pred cudzincami podľa kritikov neochráni. Kto pôdu chcel, už ju má. A týka sa to aj cudzincov, ktorí vstúpili do podnikov. Naopak, zákon môže priniesť zníženie jej ceny.

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon zdôraznil, "že tento zákon pomôže tým, ktorí za Mečiarovej éry privatizovali štátne majetky. Oni už dnes majú tisíce hektárov." Dodal, že práve Dani, Nemci a Holanďania, ktorí podnikajú u nás v tomto rezorte, kúpili obchodné podiely od privatizérov z Mečiarovej éry.

Nepáči sa mu tiež to, že poľnohospodár napríklad z Bratislavy nemôže kúpiť pôdu v Košiciach a naopak.

Podľa Zs. Simona sa zákon bude dať obísť založením spoločnosti s ručením obmedzeným. Špekulant vloží pôdu do eseročky ako majetok a potom ju predá ako obchodný podiel. "Tento zákon vytvára mechanizmus, že niektorí na Slovensku vybraní ľudia budú môcť pozemky skúpiť, sceliť a potom ako svoj obchodný podiel predať zahraničným."

To isté tvrdí aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. "Pôdu bude možné kúpiť cez existujúcu právnickú osobu (jej odkúpením, alebo len vstupom do nej), prípadne cez nastrčené osoby. Vzhľadom k legislatíve EÚ nie je ani možné obmedziť zahraničných občanov bez toho, aby sme rovnako neobmedzili aj vlastných občanov."

Ak vlastník bude chcieť predať svoju pôdu, v jeho obci je len jeden alebo dvaja poľnohospodári, ktorí ju budú môcť kúpiť. Preto vraj zákonite klesne jej cena. "Tento zákon ochudobní takmer dva milióny obyčajných bežných ľudí na Slovensku. Tých, ktorí vlastnia aspoň kúsok poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon zabezpečí, že hodnota pôdy v ich vlastníctve klesne. Je základný ekonomický zákon, že keď obmedzíte počet ľudí, ktorí môžu nakupovať nejaký tovar alebo pôdu, znížite dopyt a tým pádom automaticky klesne jej cena. To sa deje v tomto zákone," konštatoval Martin Chren.

Podľa neho je možné, že hlavným motívom tohto zákona je monopol na poľnohospodárske dotácie z rozpočtu EÚ. Pri monopolizácii vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, ktorú tento návrh zákona spôsobí, sa k dotáciám nebudú mať šancu dostať malí farmári.

Poslanci do zákona doplnili, že režimu zákona budú podliehať aj výkon záložného a zabezpečovacieho práva, aby sa takýmito spôsobmi nemohol zákon obchádzať.

Pri prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na osobu bez poľnohospodárskej výroby bude garantovaná cena, ktorú žiada vlastník a nebude dochádzať k špekulatívnym zníženiam ceny a prevod bude viazaný na trvalý pobyt alebo sídlo osoby, najmenej 10 rokov na území Slovenskej republiky a to 6 mesiacov od ukončenia ponukového konania.

Na nadobúdateľa, ktorý je mladým poľnohospodárom, sa už nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Mladý poľnohospodár nemôže poľnohospodársky pozemok prenajať, predať ani darovať  tri roky od nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

Okresný úrad mal v pôvodnom zákone vydať kupcovi osvedčenie o kúpe pozemku do 30 dní. Poslanci to predĺžili až na 60 dní pri "zvlášť zložitých prípadoch."
Porušenie Ústavy?

Zákon podľa opozície porušuje ústavu. Obmedzuje vlastnícke práva majiteľov poľnohospodárskej pôdy tým, že im zabraňuje s ňou voľne nakladať a stanovuje podmienky komu a ako môžu túto pôdu predať. Tým znižuje jej hodnotu.

Ústava síce pripúšťa takéto obmedzenie vlastníckeho práva, avšak musia byť splnené štyri základné podmienky. Právo sa môže obmedziť len v nevyhnutnej miere, musí to byť vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Z týchto štyroch podmienok tento zákon podľa M. Chrena spĺňa len jednu jedinú, a to, že je to zákon, na základe ktorého sa bude obmedzovať vlastnícke právo.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní protiústavnosť okrem iného konštatovalo ministerstvo vnútra. Podľa neho je zákon retroaktívny a jednoznačne obmedzuje vlastnícke právo.

Aj strana SaS zákon ho pokladá za protiústavný. Na túto schôdzu parlamentu preto jej poslanci predložili návrh zákona, ktorý má uľahčiť sceľovanie pozemkov znížením poplatkov pri prevodoch pôdy v extravilánoch. Poslanci avizovali, že podajú tento zákon na ústavný súd.

Čo je v zákone
 

-    za poľnohospodársky pozemok sa nepovažuje záhrada, pozemok v zastavanom území obce, pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie, ak je možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia obmedzená a  jeho výmera je menšia ako 2 000 metrov štvorcových, je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok

-    vlastník môže pozemok predať len osobe, ktorá podniká v poľnohospodárstve najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza

-    predajca  musí zverejniť ponuku na prevod vlastníctva pozemku najmenej 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na webe ministerstva pôdohospodárstva a v obci

-    pozemok môže kúpiť osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo sídlo najmenej 10 rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku

-    kupca musí podať na okresný úrad, v ktorého obvode je pozemok evidovaný, žiadosť o overenie nadobúdania vlastníctva pozemku. Úrad mu vydá osvedčenie do 30 alebo 60 dní odo dňa doručenia žiadosti

Riziká zákona

-    obmedzuje vlastnícke práva občanov k ich majetku

-    komplikovanými pravidlami (ohlasovacie povinnosti ) sa výrazne skomplikovala možnosť predať svoju pôdu najmä dôchodcom

-    pravidlá výrazne sťažujú vstup nových podnikateľov na poľnohospodársky trh a výrazne nahrávajú existujúcim veľkým firmám, ktoré môžu vo svojom regióne získať faktický monopol na pôdu. Pritom už dnes má Slovensko najväčší podiel  pôdy obhospodarovanej veľkými farmami (100ha a viac) z krajín EÚ

-    aj existujúcim farmárom pribudne administratívna záťaž (žiadosti o overenie podmienok na okresnom úrade)

-    v zákone je mnoho nejasností, najmä vágne definície (susediace obce, miesto vykonávania činnosti, nejasné časové termíny)

Zdroj: INESS
 

Zuzana Kollárová

Trend, 16.5.2014