Brusel chce od nás šetrenie energiami (Hospodárske noviny)

Návratnosť investícií do zatepľovania z Kohézneho fondu dosahovala v rokoch 2007 až 2013 priemerne 51 rokov, v niektorých prípadoch až 150 rokov - teda budovy budú zbúrané skôr, ako sa investícia vráti, upozornil dňa 25.6.2014 Martin Vlachynský z INESS.

Čaká nás ďalšie šetrenie energiami. Z Bruselu unikli informácie, podľa ktorých Európska únia plánuje do roku 2030 znížiť energetickú spotrebu minimálne o 27 percent. Je to vôbec prvýkrát, keď toto číslo preniklo na verejnosť. Včera ho pre HN potvrdil aj Paul Hodson, vedúci sekcie energetickej efektívnosti v Európskej komisii. ,,Pracujeme ešte s ďalšími scenármi. Možné ciele sú v rozsahu 27 až 40 percent úspor energie.,, Konečné číslo by malo byť známe do konca júla.

Naša vláda je však proti tomu, aby nám Brusel diktoval, koľko presne máme ušetriť. Podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Stanislava Jurikoviča by komisia nemala určovať ani plány úspor pre úniu ako celok.

Štát otočil
Vlani sa vláda správala inak. Cieľ znížiť spotrebu energie v Európe o pätinu do roku 2020 preniesla aj do svojho plánu reforiem. Dnes už štát vo svojich nových analýzach konštatuje, že cieľ nesplníme. Preto dnes ministerstvo mení rétoriku a ďalšie plány Bruselu odmieta.

Lobisti za šetrenie energie na druhej strane tvrdia, že úspory by pomohli našej ekonomike. Okrem toho, že by znížili našu závislosť od dovozu plynu a jadrového paliva z Ruska, priniesli by aj prácu pre ľudí pri zatepľovaní a obnove budov.

Napríklad spoločnosť Knauff Insulation tvrdí, že investícia 100 miliónov eur do rekonštrukcií domov by priniesla 2 000 pracovných miest a 30 miliónov by štát získal na daniach a odvodoch.

Zlé skúsenosti z minulosti
Faktom je však aj to, že v minulosti sme mali s podporou zatepľovania zlé skúsenosti. ,,Návratnosť investícií do zatepľovania z Kohézneho fondu dosahovala v rokoch 2007 až 2013 priemerne 51 rokov, v niektorých prípadoch až 150 rokov - teda budovy budú zbúrané skôr, ako sa investícia vráti,,, upozornil analytik INESS Martin Vlachynský. Brusel by podľa neho vôbec nemal umelo zvyšovať dopyt po určitom type služieb - ako by v tomto prípade mohlo byť zatepľovanie.

Na druhej strane sú aj názory, že dotácie do obnovy domov sú v poriadku. Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida tvrdí, že štát by tým okrem podpory zamestnanosti efektívne znížil energetickú spotrebu krajiny. Práve v domoch jej míňame najviac - až 40 percent.

Dnes u nás funguje podpora zatepľovania prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Vlani fond poskytol pôžičky na zatepľovanie a obnovu budov so zvýhodneným úrokom v celkovej výške 112 miliónov eur.

Závislosť od Ruska
V Bruseli sa tento týždeň vedú diskusie o tom, ako znížiť závislosť od dovozu energií z Ruska. Téma sa stala vážnou po vyostrení konfliktu na Ukrajine. Únia plánuje voči Moskve sankcie a z druhej strany sa nedajú vylúčiť obmedzenia dodávok energií.

Európa však nemá jednotný názor na to, ako situáciu vyriešiť. Na jednej strane stoja krajiny ako Nemecko, Grécko, Portugalsko či Írsko, ktoré sú za to, aby sme našu závislosť znižovali aj vyššou efektivitou - teda šetrením.

Na druhej strane sú krajiny strednej a východnej Európy - medzi nimi aj Slovensko - ktoré sa obávajú, že tieto opatrenia poškodia domácu ekonomiku. Slovenské priemyselné podniky sú závislé najmä od cien elektriny, ktorá v poslednom čase zdražela najmä pre podporu obnoviteľných zdrojov energie. Aj preto vláda tlačí na výstavbu nových jadrových elektrární. Jadrové palivo pritom dovážame iba z Ruska, rovnako aj plyn.

Hospodárske noviny, 25.6.2014