INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Adeptom na jeden z najnepochopenejších konceptov v ekonómii je určite zisk. Bežný človek vidí za ziskom niečo ako jednoduchý transfer bohatstva od jednej časti obyvateľov (najčastejšie od chudobnejšej väčšiny, zákazníkov a zamestnancov) k inej časti obyvateľov (najčastejšie k bohatšej menšine, podnikateľom). Smutné je, že existujú dokonca aj ekonómovia, ktorí vidia zisk ako nejakú „temnejšiu stránku“ alebo vzdelaní poloblázni, ktorí vidia za všetkým zlým zisk. Vo všetkých prípadoch však ide o jedno veľké nedorozumenie. Zisk nie je žiadnym transferom, prerozdelením bohatstva ani ničím „temnejším“. Zisk plní v ekonomike dve dôležité úlohy. Jednú informačnú a druhú motivačnú. Jedna dôležitejšia ako druhá. 

Diskusia okolo regulácie podnikateľského prostredia štátom je jedna z tých nekonečných. Kto, ako, a prečo by mal niekoho regulovať? Posledná otázka je kľúčová. Prečo vôbec potrebujeme reguláciu dobrovoľných kontraktov medzi dvoma subjektmi? Ak obe strany súhlasili – z definície obe strany získavajú. Inak by predsa nesúhlasili. Obhajcovia štátnych regulácii sa v tomto momente najčastejšie odvolávajú na ekonomický koncept zvaný informačná asymetria. Inak povedané informačná prevaha jednej strany kontraktu nad tou druhou. Pričom spravidla  je tou informovanejšou stranou predávajúci, ktorý vie o predmete predaja viac ako kupujúci. S obhajobou regulácií sa tak spojilo heslo „ochrany spotrebiteľov“.

Zo zdieľanej ekonomiky ťažia hlavne stredne a nízkopríjmové domácnosti. Tie získali šancu privyrobiť si. Je to také ľahké, že to zvládne aj dieťa, povedal na margo zdieľanej skonomiky pre Aktuality.sk 19.8.2015 Róbert Chovanculiak.

Hospodárske noviny zverejnili 18.8.2015 komentár Róberta Chovanculiaka.

TASR sa v článku z 15.8.2015 o zdieľanej ekonomike odvoláva na INESS a článok Róberta Chovanculiaka.

Zdieľaná ekonomika priniesla hneď niekoľko revolúcií: umožnila využívať doteraz mŕtvy kapitál, znížila transakčné náklady, vytvorila dôveru medzi neznámymi stranami, pomohla obísť rôzne regulačné a byrokratické nástrahy‚‚‚ a vytvorila množstvo flexibilných pracovných príležitosti, komentoval príchod služby Uber do Bratislavy 14.8.2015 Róbert Chovanculiak.

Pamätníci si ešte možno spomenú na tie šialené 30. roky v USA, keď Roosevelt s jeho New Dealom v boji proti kríze schválil Agricultural Adjustment Act (1933). To čo nasledovalo sa dnes vyučuje na hodinách ekonómie pod hlavičkou „zlyhania politického trhu“. Nemusíte  však navštevovať kurzy ekonómie, aby ste odhalili nezmyselnosť politiky, ktorá prikazuje likvidovať potraviny, celé žatvy a dobytok s cieľom udržať vysoké ceny potravín v období, keď o niekoľko kilometrov vedľa hladujú ľudia.

Ženy sú všeobecne ochotnejšie ako muži zaplatiť viac peňazí za špecifickú kozmetiku, čím vytvárajú väčší dopyt. Ceny sú potom vyššie, konštatovala pre TA3 27.7.2015 Veronika Sokolová.

Podnikatelia narazili na nový zdroj energie, na ktorom sme nevedomky sedeli desiatky rokov. Jeho ťažba je úplné ekologická a nezanecháva po sebe žiadne nové znečistenie. Jeho ložiská sa nachádzajú prakticky vo všetkých domácnostiach.  Ťažia  ho však hlavne tie stredne a nízkopríjmové, ktoré tak získali šancu privyrobiť si. Prístroje na jeho ťažbu má dnes skoro každý a zvládne to aj dieťa. Navyše dopyt po ňom neustále rastie. Čo je týmto novým, ekologickým, sociálnym, nízko nákladovým a všade dostupným zdrojom? Mŕtvy kapitál. Dnes už oživený.

Otvoriť s ľavičiarom diskusiu o sweatshopoch, je ako postaviť pred býka toreadora. 

Sweatshopy totižto stelesňujú všetko, čím opovrhuje: nadnárodné korporácie, kapitalizmus, globalizácia, zisk, nerovnosť a práca domácich obyvateľov v hrozných podmienkach za nízku mzdu. Práve posledný bod – práca v hrozných podmienkach za nízku mzdu – je svojím spôsobom zaujimavý a zároveň kľúčový faktor pri akejkoľvek diskusií o sweatshopoch.