INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Preskočili sme do leta, ak teda v postcovidovom období niečo ako leto vo význame širšieho čerpania oddychu existuje. Nielen doháňanie zameškaného, ale aj množiace sa kauzy, ako napr. akademická minulosť našich vrcholových politických predstaviteľov (samého ma zaujíma, ako sa na tieto riadky budem pozerať s odstupom povedzme piatich rokov), sú prísľubom výživných letných mesiacov.

Počty infikovaných koronavírusom nepustia a neexistuje racionálny dôvod pre pretrvávanie núdzového stavu. Jeden z aktuálnych vtipov hovorí: „Koronavírus sa údajne prenáša peniazmi. To vysvetľuje, prečo je na Slovensku tak málo nakazených.“

Vláda len včera predstavila plán otvárania hospodárstva. Nerobil som celoeurópsky prieskum, ale prekvapilo by ma, ak by sme neboli medzi poslednými. Pritom my v INESS sme už – nevydržiac pohľad na „pocitový“ manažment pandémie - na začiatku apríla zverejnili naše COVID19 Manifest pre Slovensko, kde sme vládu k takémuto plánu otvárania na základe kvantifikovateľných parametrov vyzývali. Toto stále aktuálne manifesto s podtitulom Ako by malo Slovensko v najbližších týždňoch postupovať nájdete na strane 3. Na tomto mieste s nádejou oznamujem, že náš kolega Juraj Karpiš sa stal členom nového ekonomického krízového štábu.

Svet sa zmenil. Stačilo pár týždňov a je úplne iný, než sme ho poznali doteraz. Na tomto mieste nemyslím len karanténu a všadeprítomný strach z nakazenia Coronavírusom. Obavy mám z fungovania zdravotníckej infraštruktúry, nedostatočného (aj náhodného) testovania, ale aj z ekonomických dôsledkov, ktoré na vlastnej koži už dnes zažívajú mnohé podniky, živnostníci, či umelci. A samozrejme štátna kasa, pretože dosluhujúca vláda nevyužila zlaté roky ekonomického rastu na vytvorenie rezervného vankúša pre horšie časy. Naopak, pár dní pred voľbami pripravila dokonalú nášľapnú mínu v podobe 13. dôchodkov.