INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Vláda vo svojom rozpočtovom pláne zverejnila zámer „pripraviť opatrenia, ktoré by sa dotkli živnostníkov vykazujúcich známky zamestnaneckého pomeru“. Téma vyššieho zdanenia živnostníkov sa do politickej debaty vracia v periodických cykloch, bez ohľadu na vládnucu koalíciu.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení oznámila zámer zvyšovať progresivitu zdanenia fyzických osôb. V rozpočtovom pláne už konkrétne hovorí o zámere od roku 2025 „zaviesť 3. a 4. sadzbu dane z príjmu fyzických osôb, čo má zvýšiť verejné príjmy o 78 mil. eur. Pre ročné príjmy fyzických osôb nad 80 tisíc eur má platiť 3. sadzba vo výške 30 %. Najvyššou 4. sadzbou vo výške 35 % majú byť zdaňované ročné príjmy nad 100 tisíc eur.

Súčasný proces vyjednávania o zvyšovaní platov zamestnancov štátu treba vnímať aj v kontexte medzinárodného porovnania. Slovensko vydáva na platy najviac v celej V4 a to nielen ako podiel na celkových výdavkoch verejnej správy ale aj ako podiel na HDP. V týchto porovnaniach dáva SR viac, ako je priemer EÚ.

Téma nedostatku zdrojov vo vysokom školstve sa automaticky spája s nízkou úrovňou financovania. To však nie je jediné možné vysvetlenie. V nasledujúcej tlačovej správe ukážeme, že dôležitou príčinou nedostatku zdrojov v slovenskom vysokom školstve je neefektivita.

Rozdielne výsledky mužov a žien na trhu práce sú dekády predmetom diskusií. Táto diskusia má už aj zhmotnené výsledky vo forme konkrétnych verejných politík. Pri téme rozdielneho odmeňovania žien a mužov je však rozšírených mnoho mýtov a nesprávnych predstáv o jeho príčinách, skutočnom stave, vývoji a aj možných riešeniach.

V INESS sme uskutočnili výskum, vďaka ktorému popisujeme faktory ovplyvňujúce výber špecializácie slovenskými medikmi.

Súčasné aj plánované zvyšovanie daní je najhorším spôsobom, ako pristupovať ku kríze vo verejných financiách. Výdavky štátu dosahujú úroveň, ktorá presahuje ekonomické možnosti krajiny. Znižovanie deficitu by sa tak malo diať predovšetkým na strane výdavkov.

Prístup na jednotný trh EU dlhodobo zvyšuje úroveň HDP na Slovensku o 15-19 %. Okrem Luxemburska neprofituje žiadna iná krajina z voľného trhu v rámci EÚ toľko, ako Slovensko. To je významne vyšší efekt, ako hodnota čistých transferov z fondov EÚ, ktoré dosahujú 1,1 % HDP ročne.

Slovensko sa nachádza na konci rebríčka EÚ v podiele skrátených úväzkov. Politické strany sľubujú podporu týchto úväzkov, najmä pre zvýšenie zamestnanosti žien. Na dosiahnutie tohto cieľa je však dôležité zvoliť správne prostriedky. Najnovšia štúdia INESS ukazuje, že nízky podiel skrátených úväzkov na Slovensku, špecificky žien, nie je náhoda ani dôsledok bezohľadnosti zamestnávateľov, ale je spojený s hospodárskou štruktúrou a výkonnosťou krajiny.