Virtuálne meny (Rádio Slovensko)

Martin Vlachynský diskutoval o kryptomenách na Rádiu Slovensko. 19.2.2018 

Gabriela Kajtárová, moderátorka: "Nezastaviteľná budúcnosť finančných transakcií alebo pyramídová hra, ktorá sa skôr či neskôr zosype. To je kľúčová otázka, ktorá ekonómov rozdeľuje pri téme Bitcoin. Virtuálne meny či kryptomeny už dávno nezaujímajú iba IT nadšencov a brokerov. Vlastní ich bežná populácia. Je to hrozba, ktorej sa máme báť, alebo alternatíva, ktorá uberá vplyv korporáciám a centrálnym bankám. Mena, ktorá nie je menou, ktorej hodnota sa odvíja de facto len od dopytu, ktorý dokážu zmanipulovať trhoví špekulanti. Máme si nakupovať Bitcoiny, Litecoiny, Ethereum či inú z tisícok kryptomien, tisícky kryptomien, alebo sa im radšej oblúkom vyhnúť, ak nechceme utŕžiť stratu? Aj na tieto otázky budú odpovedať dnes dvaja páni v relácii Z prvej ruky. Je tu Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenskýchanalýz INESS."

Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS: "Dobré popoludnie prajem."

Gabriela Kajtárová: "A s ním bude diskutovať Ronald Ižip, ekonomický a finančný analytik spoločnosti TRIM Kapitál."

Ronald Ižip, ekonomický a finančný analytik spoločnosti TRIM Kapitál: "Príjemný dobrý deň."

Gabriela Kajtárová: "Od mikrofónu želá príjemné počúvanie aj Gabriela Kajtárová. Ťažká téma, komplikovaná, ale začnime veľmi jednoducho. Páni, vy vlastníte nejakú kryptomenu? Pán Ižip?"

Ronald Ižip: "Ja som vlastnil, avšak zhruba pred mesiacom som všetky svoje kryptomeny predal, možno trošku skôr. Pritom ako som cítil, že jednoducho bublina praská. Zatiaľ som spravil dobre. Napriek tomu, že tá cena vzrástla možno o sto percent za posledné obdobie, tak stále nemám pocit, že je opäť čas nakupovať kryptomeny."

Gabriela Kajtárová: "A zarobili ste niečo?"

Ronald Ižip: "Zarobil som samozrejme. Nedal som do toho veľa peňazí, pretože je to trh vysoko špekulatívny a v tom treba byť obozretný. Avšak to, čo je podstatné, bolo podstatné pre mňa je to, že mal som pocit, že skutočne to bola bublina."

Gabriela Kajtárová: "Pán Vlachynský?"

Martin Vlachynský: "Bitcoinový milionár bohužiaľ nie som. Nejaké kryptomeny mám, nie možno až tak veľmi ako nejaký veľký investičný krok, skôr ako nejakú moju snahu trošku si ohmatať tú technológiu a vyskúšať si ju."

Gabriela Kajtárová: "Takže váš motív bol zvedavosť?"

Martin Vlachynský: "Áno, čiastočne."

Gabriela Kajtárová: "Poďme sa baviť o tom, čo je to Bitcoin. Takú tú základnú definíciu to už v mnohých médiách veľmi často odznelo. Ale my tomu hovoríme kryptomeny. Sú to v skutočnosti aj meny? Lebo ako je to síce platidlo, ale je to problematické z hľadiska toho, že tam je vysoká volatilita. Naozaj tá hodnota je ako na hojdačke. Nie je to veľmi uchovávateľ hodnoty teda, nie je to ani účtovná jednotka. Nie je ten samotný pojem kryptomeny zavádzajúci pán Vlachynský?"

Martin Vlachynský: "Je zavádzajúci, pretože v podstate trošku doviedol ten verejný diskurz k tomu, že všetci na to hľadia ako na nejaké peniaze alebo kvázi peniaze. Ono v podstate akákoľvek kryptomena je v princípe databáza a takisto taká istá databáza, ako je vaša účtovná kniha alebo excelový súbor. Akurát ten revolučný ten podstatný rozdiel je, že kým pri tých klasických databázach ten prístup do tej databázy je postavený na nejakej pyramíde, kde navrchu stojí nejaký administrátor, ktorý má tie práva všetko v tej databáze meniť, upravovať, a potom sú nejakí užívatelia, ktorí tam môžu zapisovať niekde, alebo sa pozerať na nejaké časti tej databázy. Tak kryptomeny používajú technológiu Blockchain, ktorá vlastne tieto právomoci rozdistribuovala. To znamená nie je tam nejaká vo väčšine teda prípadov nie je nejaká centralizovaná autorita, ktorá má prístup do tejto databázy. Ale je tam taká demokratický konsenzus dá sa povedať, užívateľský konsenzus o tom, aké zmeny kto tie zmeny bude do tejto databázy zapisovať. No a takým typickým použitím prvým, ktoré sa naskytlo, je, že ľudia to začali používať túto databázu na zapisovanie nejakých finančných hodnôt. Čiže vznikli z toho také nazvime to kvázi peniaze."

Gabriela Kajtárová: "Ak by nejaká bežná inštitúcia chcela definovať kryptomenu, pán Ižip, k čomu by to najlepšie mohla prirovnať? Je to komodita? Je to asset, teda aktívum, alebo nejaký majetok? Čo to je?

Ronald Ižip: "To sú otázky, ktoré hlavne by mal odpovedať regulátor. Pretože každá inštitúcia respektíve každá krajina si to vykladá trošku ináč. V Amerike je ináč definovaná kryptomena ako napríklad v Japonsku alebo v Kórei. To znamená, že nie je vôbec momentálne žiadny jednotný pohľad na to, čo kryptomena je, čo nie je. A dôležité bude, ako sa k tomu postaví G20. V marci budú mať veľké stretnutie, kde okrem iného budú rozoberať to, ako budú regulovať kryptomeny. A vôbec možno tá prvá otázka bude, ako ich budú chápať. Či sú to peniaze, či je to iba nejaké aktívum, či je to komodita alebo čokoľvek iné. Zatiaľ aj my v tom veľké nejasno."

Gabriela Kajtárová: "Pán Vlachynský, vyzerá to, že keď naozaj niekto bude chcieť regulovať kryptomeny, budú sa musieť zhodnúť na tom nejakí relevantní svetoví hráči. Asi to nebude jednoduché."

Martin Vlachynský: "Nebude to jednoduché ani z toho hľadiska tej zhody, že čo to vlastne je, pretože od toho bude závisieť potom ten ďalší postup. Zároveň aj toto naladenie jednotlivých vlád vo svete voči kryptotechnológiám je veľmi rôzne. Niekde tomu nie sú absolútne naklonení. Niekde naopak podporujú rozvoj týchto technológií a radi by to videli zavádzané do širšej ekonomiky. Čiže to je jedna skupina problémov – dohodnúť sa. Druhý závažný problém pri regulácii je to, že z princípu kryptomeny väčšinou sa v podstate nedajú nejakým, nemajú centrálnu autoritu, ktorej by ste mohli niečo nakázať, prikázať, zakázať. Áno, dajú sa zregulovať tie styčné body, napríklad burzy a podobne, kde sa menia teda tie kryptomeny za fiat peniaze, za tie klasické peniaze. Ale to samotné prostredie tých kryptomien v podstate je veľmi odolné voči nejakému zásahu vlády, aj keby sa na celosvetovej úrovni alebo na nejakej globálnej úrovni dohodla."

Gabriela Kajtárová: "Otázka je, že či sa dá zregulovať revolúcia, alebo mnohí ľudia považujú kryptomeny za naozaj veľkú revolúciu na finančnom svete . A pán Ižip, skúste vysvetliť, čo tá regulácia vlastne znamená? Keď budeme regulovať, budeme rozhodovať o tom, koľko kryptomien, akého druhu je vôbec na tom trhu, alebo aká je ich hodnota? Kam môže tá regulácia zájsť?"

Ronald Ižip: "Viete, tá regulácia je teraz tá najzásadnejšia otázka, aká na finančnom trhu je. Absolútne zásadná otázka, ako sa k tomu postavia vlády. Pretože aj keď kolega tu hovoril o tom, že nemajú veľkú šancu ich zregulovať, ja si myslím, že opak je pravdou. To znamená, že pokiaľ sa vlády rozhodnú, tie najväčšie krajiny sa rozhodnú, že jednoducho obmedzia fungovanie kryptomien, tak ich obmedzia. Je to veľmi jednoduché. Ukázala nám to už Čína, ako dokáže jednoducho zabrániť tomu, aby ľudia menili peniaze na kryptomeny. Dokáže zabrániť tomu, aby ľudia platili kryptomenami. A tak sa to môže v podstate vyvíjať možno aj v Európe. Pretože v Európe máme silné Francúzsko a Nemecko, ktoré presadzujú veľmi striktnú reguláciu kryptomien a v podstate práve oni sú tí lídri v tejto oblasti, kde to chcú nejakým spôsobom obmedziť. Rovnako sme minulý týždeň počuli napríklad Bazilejskú banku pre medzinárodné zúčtovanie , ktorá je v podstate centrálnou bankou centrálnych bánk dá sa povedať, ktorá povedala to, že jednoducho kryptomeny ... spôsob ako získavať na úkor bežných peňazí a ako v podstate stavať na niečom, čo im nepatrí. To znamená, že je to v podstate viac-menej pyramída, ktorá môže prasknúť. A keď sa k tomuto stavajú tie najväčšie inštitúcie, tak potom skutočne to znamená veľké riziko toho, ako bude fungovať budúcnosť."

Gabriela Kajtárová: "Regulácia rovná sa teda zákaz?"

Ronald Ižip: "Regulácia nemusí byť iba zákaz. Regulácia môže byť aj veľmi prospešná, pretože momentálne na trhu kryptomien máme veľa dier, veľa šedých zón, veľa možno aj čiernych zón ohľadom prania špinavých peňazí a tak ďalej. A regulácia dokáže ten trh nejakým spôsobom posunúť ďalej, môže spraviť väčšiu ochranu pre investorov, pre spotrebiteľov a tak ďalej. Ale dôležité je, do akej miery umožnia používať kryptomeny a do akej miery im budú brániť v tom, aby fungovali. Pretože musíme si uvedomiť tú absolútne základnú vec. My tu momentálne máme iba jedny peniaze. Je to euro. Tak na svete samozrejme každá krajina má iné peniaze. Ale to, že tu je euro, je v podstate monopol na peniaze. Centrálna banka má monopol na peniaze a na to, aby si pustila nejaké iné kvázi peniaze alebo nejaké platobné systémy do svojho fungovania, to je veľké riziko pre centrálnu banku a riziko nielen pre jej fungovanie, ale aj pre monopol toho, čo vlastne robí, monopol peňazí. A tým pádom nemusí dokázať obhospodarovať peniaze, čo môže byť veľké riziko pre budúcnosť ekonomiky a jej nejakú regulačnú alebo riadiacu činnosť, čo centrálna banka teda riadi štát a celú peňažnú masu."

Gabriela Kajtárová: "Pán Vlachynský, samozrejme na čokoľvek môžete zareagovať. Ale ja by som to ešte doplnila otázkou, že keď zregulujeme kryptomeny, tak nestratíme vlastne časť ich pointy, práve tú nejakú slobodu alebo antisystémovosť?"

Martin Vlachynský: "Práve jeden z tých dôvodov, prečo sú kryptomeny tak úspešné v poslednej dobe, je aj to, že skutočne ten dosah toho regulátora na to je otázny. Áno, je možné v legálnej ekonomike kryptomeny zákonmi zatlačiť do úzadia niekam do šedej zóny, ale tieto stále tu budú na pozadí čakať pripravené, stále budú obiehať v tej šedej ekonomike a vždy, keď sa trošku prejaví nejaká slabosť, tak môžu vyjsť výrazne do popredia. Takým najtypickejším príkladom vo svete je Venezuela, kde v podstate prichádza k totálnemu rozkladu ich menového systému a kryptomeny tam zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v živote občanov. Samozrejme to je extrémny príklad štátu, ktorý je na tom veľmi zle. Ale mali sme príklady nie tak dávno Grécka alebo Cypru, kde prišlo k výrazným obmedzeniam finančných transakcií, výrazným problémom v tom klasickom finančnom trhu. A toto v blízkej budúcnosti budú momenty, keď kryptomeny budú pripravené naskočiť a takpovediac suplovať ten oficiálny systém, ktorý bude mať problémy, a skutočne no bude to ťažké potlačiť. Dnes už v podstate zákony dávno riešia tie takzvané black markety alebo čierne trhy, kde sa predávajú drogy alebo zbrane. Napriek tomu teda tieto trhy prekvitajú dá sa povedať bez nejakých väčších problémov. Je to práve kvôli tomu, že je tam veľká anonymita, veľká rozdrobenosť a je skutočne ťažké zasiahnuť nejakú tú hlavu, ktorá keď odpadne, tak sa vám to celé zrúti."

Gabriela Kajtárová: "To znamená, že napríklad keď v Grécku sme videli, že ste si reálne mohli vybrať z bankomatu iba obmedzený počet bankoviek, alebo nejaký systém finančný v niektorej krajine padá, tak ľudia by sa mohli obrátiť práve na kryptomeny? Takto nejako si to vieme v praxi predstaviť?"

Martin Vlachynský: "Nebude možné obmedziť nejakým spôsobom transakcie tých silných kryptomien. Bude možné obmedziť to, aby ste si vy v nejakých inštitúciách menili kryptomeny za peniaze. Ale zase tu sa vie veľmi rýchlo rozvinúť nejaký šedý trh, kde jednoducho budete si vedieť na ulici meniť tie kryptomeny za hotovosť tak, ako sme kedysi menili devízy za slovenské alebo československé koruny. Čiže zase je tu ten potenciál, ktorý rozhodne dokážu kryptomeny využiť. Ale zase nezužujme to len na tú peňažnú funkciu. Blockchain kryptotechnológie sú oveľa, oveľa viac ako len peniaze."

Gabriela Kajtárová: "Áno, pred dvomi týždňami sme videli veľký prepad na akciových trhoch. Začalo to v USA, pokračovalo to ďalej. Globálne sa to šírilo po celom svete. A tam sme videli zaujímavú vec, pán Ižip, že kryptomeny neboli tým bezpečným prístavom, kam budú ľudia sťahovať svoj kapitál, ale práve naopak. Tie zaznamenali ešte väčší prepad, ako vôbec akciové trhy. Ako sa vy teda pozeráte na tú alternatívu?"

Ronald Ižip: "To ste dali veľmi dobrú otázku. Ja som bol z toho pomerne veľmi prekvapený ako reagovali kryptomeny na pokles akciového trhu, pretože padali spolu s akciami a padali ešte rýchlejšie ako akcie. A odkedy sa akcie odrazili vyššie, kryptomeny sa tiež odrazili vyššie. Ukazuje to to, že do kryptomien prúdi obrovský špekulatívny kapitál. Podľa mňa nie sú to ani také nejaké reálne transakčné toky, ktoré by spôsobovali záujem o kryptomeny, ale sú to obrovské špekulácie. Pretože kryptomeny, pokiaľ sa hýbu o desiatky percent mesačne, tak dokážu poskytnúť zisk práve tým inštitúciám, ktoré ich dokážu obchodovať, alebo dokážu ponúkať alebo sprostredkovávať, oveľa väčší ako kdekoľvek inde. A práve to aj láka mnohé hedžové fondy, ktoré práve na tento trh smerujú, alebo veľkých investorov. Takže ja si myslím, že toto je ďalšia negatívna stránka kryptomien, že je za nimi veľmi veľký špekulatívny kapitál. A vôbec to, že možno osemdesiat percent kryptomien vlastní vlastne pár stoviek respektíve tisíc ľudí. To sú veci, ktoré znamenajú, že ten trh môže byť veľmi manipulovaný, že je nebezpečný, že vôbec nie je také jednoduché na ňom participovať, ako si ľudia myslia. Pretože aj všetci tí, ktorí teraz kupovali kryptomeny, keď bola tá veľká mánia v decembri, tak veľká väčšina z tých ľudí je v stratách. Veľká väčšina ich kupovala za úroveň pätnásť – dvadsaťtisíc. Teraz cena je takmer polovičná. Takže to sú tie veľké riziká, ktoré stoja pred všetkými, ktorí chcú alebo rozmýšľajú o kryptomenách."

Gabriela Kajtárová: "Budeme určite pokračovať aj v tejto téme. Ale ešte dokončím tú reguláciu, respektíve nielen regulátory, ale napríklad už aj ministri financií a daniari sa začínajú pozerať po kryptomenách ako po zaujímavom zdroji daní. Aj minister financií Peter Kažimír hovorí, že chce teda nájsť spôsob, ako zdaniť transakcie a zisky. Ako sa na to pozeráte, pán Vlachynský?"

Martin Vlachynský: "No, budú mať zase ťažké časy z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je teda, že musia si nejakým spôsobom zadefinovať, čo to je. Či je to aktívum, či je to niečo ako akcie alebo dlhopisy. Alebo či je to skôr nejaký platobný prostriedok, pretože potom od toho sa diametrálne bude odlišovať ten spôsob zdanenia. Ale zároveň si myslím, že zaradiť kryptomeny do niektorého z týchto chlievikov sa prakticky nedá, pretože to nespĺňa jednoznačne atribúty ani jedného, ani druhého. Čiže už len z tohto definičného definičnej otázky bude veľký problém. Druhý problém samozrejme je, akým spôsobom to vymáhať. Pretože väčšina kryptomien nie je anonymná, ako sa často hovorí, ale sú anonymizovateľné. To znamená, že pri troche snahy ten ich vlastník a používateľ sa vie veľmi dobre skryť. Niektoré kryptomeny sú kompletne anonymné. To znamená, že skutočne sa neviete dopátrať bez toho, aby sa ten človek priznal, že je tým vlastníkom kryptomien. A aj pri tých anonymizovateľných si to vyžaduje pomerne dosť veľké náklady na to, aby vy ste vlastne dokázali vypátrať tých vlastníkov. Čiže bude to znamenať značné náklady na vymáhanie takýchto daní."

Gabriela Kajtárová: "A pán Ižip, vy ste hovorili, že aj taký väčší inštitucionálny hráči by mohli mať záujem o to, aby viac investovali do kryptomien alebo obchodovali s nimi. Je to pre nich naozaj bezpečné? Dajme tomu, že môj dôchodkový fond o nejakú dobu bude naozaj investovať do takýchto volatilných nástrojov?"

Ronald Ižip: "Zdá sa mi to vysoko nepravdepodobné. Keď hovoríme o takýchto inštitúciách, tak sú to hlavne hedžové fondy, ktoré majú v povahe byť veľmi rizikové a podnikať s aktívami, ktoré sú skutočne volatílne. To znamená veľmi sa hýbu. Avšak veľké banky s tým majú veľký problém a napríklad aj nedávno najväčšia banka v severských krajinách Nordea zverejnila, že žiadny zamestnanec nemôže ani vlastniť Bitcoin, ani sám súkromne obchodovať, nieto ešte aby to robila banka ako svoju investíciu. Podobne samozrejme to neprichádza do úvahy čo sa týka dôchodkových fondov alebo nejakých podielových fondov. Sú to investície, ktoré sú iba kvázi investície alebo pseudoinvestície, ak to môžem povedať. Za nimi ešte nie je tá hodnota, ktorá by dokázala ako regulátorov, tak aj ministrov financií, tak aj inštitúcie samotné presvedčiť o tom, že je to niečo, do čoho sa skutočne dlhodobo oplatí investovať. Zatiaľ je to veľká neznáma. A ako vieme, bola to bublina. Tá bublina začala praskať a otázne je, čo vôbec bude nasledovať ďalej. Či budú kryptomeny rásť, alebo nie, čo uvidíme až v nasledujúcich mesiacoch."

Gabriela Kajtárová: "Ešte by som dokončila otázku, čo to vlastne Bitcoin je, aby sme si to vedeli predstaviť. Ak máme napríklad akcie, tak tie akcie sú reálne naviazané na výkonnosť nejakého skutočného podniku. Ak máme dlhopisy, tak je to nejaký prísľub, že niekto vám vráti peniaze dajme tomu s nejakým úrokom. V prípade Bitcoinu to je čímkoľvek kryté?"

Martin Vlachynský: "V angličtine sa niekedy používa na to aj názov ledger, čo je v podstate v preklade účtovná kniha. A tým Bitcoin je. Bitcoin je skutočne len veľká databáza, kde sú zapísané transakcie. Toľko Bitcoinov od Jozefa k Márii, toľko Bitcoinov od Márie k Antonovi a v podstate to, čo vy si keď vymeníte svoje peniaze za ten takzvaný Bitcoin, tak v podstate vy si ako keby kupujete pozíciu v tejto databáze. Čiže z tohto pohľadu samozrejme nie je to kryté žiadnym hmatateľným produktom, ale je to kryté tou dôverou tých alebo tou vierou tých ďalších tisícov, miliónov ľudí, že mať pozíciu v tejto databáze má význam. To je prípad Bitcoinu. Môžeme si zobrať ale aj iné kryptomeny, ktoré už majú nejaký konkrétnejší biznis model a riešia nejaký nejakú biznis úlohu. Ja neviem v energetike predstavujú nejaký nárok na určitý počet megawatt hodín elektriny. Môj taký obľúbený trošku komický príklad je prípad z Ruska, kde sa rozhodli otvoriť ťažobnú jamu na stavebný piesok a pokryli ju kryptomenami. To znamená, že jedna takzvaný Santcoin tá piesočná minca mala hodnotu jednej tony stavebného piesku, ktoré vám oni zaručovali, že vám to v istom období ako keby vyplatia, teda keď tam prídete s nákladiakom. Čiže vy tie kryptomeny viete aplikovať aj na takéto rôzne biznis modely, na takéto situácie. A tam potom už samozrejme niečím to kryté byť môže a už tam ale vstupuje tá dôvera, že či mi to bude vyplatené tá dohodnutá vec alebo nie."

Gabriela Kajtárová: "Tu mi napadá taká kacírska myšlienka alebo porovnanie, že ľudia sa zvyknú sťažovať na kvantitatívne uvoľňovanie, teda tlačenie peňazí, ktoré tlačí Európska centrálna banka, že to sú peniaze, ktoré nie sú ničím kryté. Ale ktovie, že či to niekoho napadne, aj pri kryptomenách."

Ronald Ižip: "Presne tak. Aj papierové peniaze, ktoré bežne používame, naše bežné platidlo eurá, nie sú v podstate ničím kryté, hej, iba dôverou v to, že centrálna banka ich dokáže tlačiť alebo obhospodarovať tak, aby tie peniaze nestrácali nejako výrazne na hodnote. A to je možno aj časť, ktorá pridáva na atraktivite Bitcoinu alebo iným kryptomenám z toho pohľadu anarchistov, alebo z pohľadu ľudí, ktorí sú viac liberálni a smerujú k tomu, že by trh mal byť slobodný. Pretože kryptomeny sú skutočne sloboda a predstavujú alternatívu k tomu súčasnému systému, ktorý existuje. A vieme, že ten v minulosti skončil veľmi zle. Napríklad vo Weimare, keď sa bavíme o Nemecku v roku 1923. Napríklad vtedy tam bola veľká hyperinflácia a skončilo to podobne vo Venezuele napríklad. Jednoducho je možnosť, že štátne peniaze pokiaľ sú monopolizované, môžu skončiť veľmi negatívne a práve to je to, čo dáva určitý priestor kryptomenám na to, že majú potenciál byť stabilné, pretože ich množstvo peňazí je obmedzené. Ale to je skôr momentálne iba teoretická úvaha. Zatiaľ nič také samozrejme na svete nehrozí."

Gabriela Kajtárová: "Na svete je vyše tisícka kryptomien a stále nejaké vznikajú. A ja som sa teda dozvedela, že nie, že len poznáme termín ICO, teda uvedenie akcií na burzu po prvý raz, pardon IPO, ale už poznáme aj ICO, to je predstavenie úplne novej kryptomeny, ktorú majú ľudia možnosť si kúpiť. Ako vy očakávate, že bude vyzerať vôbec tá situácia? Stále bude pribúdať nové a nové množstvo kryptomien, alebo sa to nejakým spôsobom ustáli a naozaj budeme mať ja neviem desať alebo sto najpoužívanejších pán Vlachynský?"

Martin Vlachynský: "Ja by som to rozlišoval, že je tu Bitcoin a nejaké také veľmi využívané klony, ktoré sú vyslovene používané na platby. A potom veľká časť tých nových kryptomien je s nejakým konkrétnym biznis modelom od poskytovania úverov a možnosti skladať kolaterál v nejakých kryptomenách až po ja neviem napríklad možnosť vytvárať rulety a rôzne hazardné hry na internete. Čiže ono v podstate každý tvorca nejakej kryptomeny predstaví tam napríklad takzvanú white paper, predstaví svoj biznis plán, že čo s tou kryptomenou chce robiť a ľudia na základe no niekedy samozrejme na základe špekulácie, niekedy na základe racionálneho uvažovania si tieto nové mince zakúpia alebo nie. Určite je tam skutočne veľké množstvo by som povedal vyslovených Ponzischém, keď tie nové kryptomeny absolútne nič neponúkajú. Ale ja osobne to trošku vnímam ako situáciu okolo roku 2000, keď bola takzvaná technologická bublina alebo ... bublina. Vtedy tiež v podstate každá firma, každý projekt, ktorý mal v názve niečo internet, niečo, tak okamžite akcionári tam dobehli, začali skladať peniaze. No po dvoch – troch rokoch to celé vybuchlo, zosypalo sa to, ale zároveň prežilo niekoľko firiem, niekoľko titánov. Dnes tu máme Google, dnes tu máme eBay, dnes tu máme Amazon, ktorí sú takými pohrobkami. A osobne takto vnímam aj budúcnosť tých kryptomien, že veľká časť z toho vybuchne, ale do budúcna nám tu ostane niekoľko veľmi zaujímavých preživších."

Gabriela Kajtárová: "Mňa ešte stále zaujíma ten, vy ste to nazvali anarchistický nejaký prvok v tom celom, že otočme sa elitám chrbtom. Naozaj centrálne banky nie sú obľúbené korporácie a tak ďalej. Ľudia majú pocit možno, že v tom celom systéme majú nulové slovo, a preto sa mnohí z nich obracajú aj na kryptomeny. Ale pri kryptomenách nevzniká aj tam nejaká elita ľudí, ktorí rozhodujú o tom, čo sa s nimi stane? Ja neviem špekulanti rôzni, ľudia, ktorí tí zakladatelia, ktorí vlastnia obrovské množstvo kryptomien, alebo nejakí hackeri a tak ďalej? Že nie je to len systém, v ktorom tiež je nejaká elita, ktorá je navyše ešte aj pochybná, lebo balansuje na hrane nejakej šedej ekonomiky?"

Ronald Ižip: "Ja musím súhlasiť. Toho sa obávam, že kryptomeny môžu byť do určitej miery manipulované práve tými veľkými hráčmi. Volá sa to veľryby, ktorí vlastnia skutočne podstatnú časť, ak nie vyslovene väčšinovú časť kryptomien a majú možnosť tým, ako zarobili, ovplyvňovať ich cenu v desiatkach percent. Takže aj preto si myslím, že treba byť opatrný, pretože možno je to iba spôsob ako nahnať do kryptomien malých ľudí s malými úsporami na úkor práve tých veľkých. Lebo vieme napríklad, že keď bublina na Bitcoine alebo Letcoine dosahovala svoje vrcholy, tak vtedy práve tí najväčší hráči predávali svoje meny a kupovali ich práve tí bežní ľudia, ktorí verili, že tie akcie respektíve tie meny samozrejme ešte budú rásť."

Gabriela Kajtárová: "Keď stále hovoríme tu o nejakom praskaní bublín a rúcaní sa pyramídových hier, je v tom také veľké množstvo kapitálu alebo je to tak veľmi celý ten systém prepojený s tou reálnou hmatateľnou ekonomikou, prípadne s trhmi, že ak by nastalo takéto zrútenie, tak to môže tú reálnu ekonomiku ohroziť pán Vlachynský?"

Martin Vlachynský: "Určite nie. Keď sa pozrieme na to, ako veľký je trh s kryptomenami, tak dnes je to niekde okolo päťsto miliárd dolárov. Čo je teda trhová hodnota veľkej americkej firmy, čínsky Telekom má hodnotu štyritisíc miliárd, talianske štátne dlhopisy majú hodnotu asi dvetisíc tristo miliárd. Čiže z pohľadu tých finančných trhov a nejakých väčších búrz alebo forexových trhov, tak ten trh s kryptomenami, ktorý má denné obraty dvadsať miliárd možno dolárov, tridsať miliárd, je skutočne miniatúrny. Aj tým, že tam tí veľkí hráči banky a takéto finančné inštitúcie, na ktorých stojí teda ten súčasný finančný systém, nie sú nejak intenzívne zapojené, tak si môže to znamenať nejaké osobné katastrofy pre niektorých ľudí, ktorí do toho investovali, ale nevidím to ako nejaký systematický bublinový problém."

Gabriela Kajtárová: "To hovorí Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. Ďakujem, že ste boli hosťom relácie Z prvej ruky."

Martin Vlachynský: "Ďakujem za pozvanie a dopočutia."

Gabriela Kajtárová: "A diskutoval aj Ronald Ižip, ekonomický, finančný analytik spoločnosti TRIM Kapitál."

Ronald Ižip: "Ďakujem, dopočutia."

Gabriela Kajtárová: "Dramaturgička Nikola Bajanová taktiež spolupracovala na tejto relácii, ktorou vás od mikrofónu sprevádzala Gabriela Kajtárová."