Zamestnávatelia budú za zamestnancov po novom odvádzať 11 % z hrubej mzdy

Rádio Slovensko uverejnilo dňa 12.12.2023 vyjadrenie anlityka Martina Vlachynského ku zvýšeným zdravotným odvodom.

Martin Vlachynský, INESS:

"Je to hlavne niečo prekvapujúce. Zdravotných odvodov sa nikto nedotkol 20 rokov, tak vlastne boli až doteraz tých 14 %. Je to trošku taká rana z neba, ak mám povedať. Je rozpočtované, že to prinesie zhruba 360.000.000EUR s tým, že reálne navýšenie príjmov verejnej správy bude zhruba o 250 000 000, pretože časť vlastne zaplatí štát aj vo forme odvodov za zamestnancov štátu, za učiteľov a úradníkov a pod. Je to navýšenie oproti roku 2023 nie úplne výrazné, nakoniec pripomeniem, že na konci tohto roka vlastne prebehlo dofinancovanie sektora a keď sa pozrieme na navýšenie platieb za poistencov štátu, čo sú teda mamičky, dôchodcovia a pod. to je plánované na rok 2024 len o viac ako 50.000.000EUR, čo je skutočne ako v porovnaní s celkovým rozpočtom kvapka v mori, čiže veľkú časť toho navýšenia zdrojov v zdravotníctve ponesie práve to zvýšenie odvodov pre ekonomicky aktívnych. Ja som presvedčený, že nie a to z viacerých dôvodov. Zvýšenie platieb za poistencov štátu presadzovali nielen dnešná opozícia, ale aj dnešná koalícia. Nepáči sa mi to z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je to, že vláda tak trošku presunula tú svoju zodpovednosť hľadať priority v rozpočte na pracujúcich, pretože keby to spravili z rozpočtu cez zvýšenie platieb za poistencov štátu, museli by tie peniaze hľadať vlastne v rámci svojich aktivít, tzn. že možno menej zdrojov by mali na trináste dôchodky, dotovanie hypoték, dotovanie energií atď. atď. Aj je naozaj nevyhnutné, aby si tento štát v situácii, v akej je z hľadiska financií, skutočne spravil ten rebríček priorít a oni miesto toho vlastne zobrali túto zodpovednosť za navýšenie zdrojov v zdravotníctve a odhodili ju zo svojich pliec na, ako som povedal, plecia vlastne pracujúcich a zamestnávateľov. To je prvý dôvod, druhý dôvod je, že je to také prejedanie budúcnosti. To, že my dnes máme vyšší odvod za pracujúcich znamená, že dnes ekonomicky aktívni zdraví ľudia platia zdravotnú starostlivosť dnešných chorých, čo sú väčšinou dôchodcovia, to sú väčšinou starší ľudia, ktorí sú na dôchodku, tí tvoria väčšinu, väčšinu chorých. Čo sa do budúcna, samozrejme, tento pomer bude otáčať a tým, že my viac dávame dôraz na tie príjmy ekonomicky aktívnych, my si zhoršujeme pozíciu do budúcnosti, keď ich bude menej, preto je dôležité, aby už dnes sa štát nachystal na to, že bude musieť viac za tých ekonomicky neaktívnych platiť. A tretí dôvod, prečo sa mi to nepáči je, že tu naďalej sa roztvára tá medzera medzi zase tými poistencami štátu, tými ekonomicky neaktívnymi, za ktorých štát platí nejakých 50 - 60 EUR mesačne a ekonomicky aktívnymi, keď si vezme, že živnostníci zaplatia minimálne skoro 100 EUR mesačne, zamestnanec s priemernou mzdou zaplatí cez 200 EUR mesačne, tak je to skutočne obrovský rozdiel. Áno a ja by som nepovedal, že zamestnávateľov, to rozdelenie na odvody zamestnancov a zamestnávateľov je účtovnícka fikcia, pre zamestnávateľa existuje jedna jediná veličina a to je cena práce. Cena práce narastie, tzn. že zamestnávatelia buď budú musieť znížiť svoje zisky alebo budú musieť nie znížiť mzdy, skôr spomaliť rast miezd a toto môže prispieť k tomu, že reálne mzdy budú rásť pomalšie alebo dokonca budú stagnovať či klesať. Čiže áno, nie je to úplne šťastné riešenie. Dlhodobo sa hovorí o tom, že aj OECD odporúča, aby sme menej zdaňovali prácu, menej zdaňovali vlastne tú aktivitu v ekonomike. A tu sa spravil presný opak, tu sa vlastne zdaňuje aktivita v ekonomike, čím človek viac pracuje, lepšie zarába, tak tým vlastne väčší odvod bude mať naviac bez toho, aby mal jasnú protihodnotu.  Keď sa pozrieme na to, o koľko zdražie zamestnanec s hrubou mzdou 1.500EUR, je to vlastne o to 1 %, zhruba o 15 EUR. Tak samo osebe samozrejme sa to nemusí znamenať, že toto jedno jediné opatrenie spôsobí kolaps trhu práce a nárast nezamestnanosti, ale keď si k tomu prirátame ďalšie a ďalšie veci, akože zamestnávateľa zase opakujem, za energie, inflácia, vstup, tak je to taká skladačka, kde je to dielik, ktorý samozrejme ovplyvní rozmýšľanie zamestnávateľa, či sa mu viac oplatí vytvoriť nové pracovné miesta na Slovensku alebo sa mu viac oplatí v Českej republike."