Zmena času je zbytočná, treba ju zrušiť, navrhujú poslanci v Bruseli

Aké má vlastne prínosy každoročný posun času? 

Poľsko môže byť prvá krajina v Európske únií, ktorá zruší striedanie času. Návrh už prešiel prvým čítaním v parlamente.

BRATISLAVA. Posunieme čas a ušetríme - to bol argument, s ktorým sa po prvý skúšalo zavedenie letného času počas prvej svetovej vojny.

S rovnakým argumentom sa na pár rokov striedal čas aj v období druhej svetovej vojny. Na Slovensku sme sa pre definitívne striedanie rozhodli v roku 1979.

Dnes zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. U nás sa prechodu na zimný čas dočkáme práve teraz zo soboty na nedeľu, kedy si hodiny posunieme a hodinu dozadu a budeme tak spať dlhšie.

Odborníci ale upozorňujú na to, že argument s úsporou energie a peňazí, ktorý sa používal v minulosti, dnes už v podstate neplatí. A čoraz viac sa diskutuje o tom, že zmeny času je potrebné zrušiť.

Minimálna úspora

Minimálne úspory potvrdzujú aj samotní energetici, podľa ktorých je možné hovoriť prevažne len o úspore na osvetlení.

"Pri priemerných hodnotách spotreby je možné odhadnúť úsporu pre domácnosti približne na úrovni 1,2 percenta a pre podnikateľov 0,3 percenta," vysvetľuje hovorca Západoslovenskej energetiky Peter Bednár.

Povedzme, že štvorčlenná rodina na mesačne platí za energie 30 eur. Vďaka zmene času tak usporí za mesiac len 36 centov.

"Ekonomické prínosy sú nejasné a rozporuplné pričom časť populácie vníma negatívne dopady posunov na zdravie. Z takejto rovnice nevyplýva nič iné ako zrušenie tohto celonárodného cvičenia," myslí si analytik Iness Radovan Ďurana.

Väčšie analýzy toho, aké reálne ekonomické dopady má striedanie času sa v Európe nerobili a doteraz ich nerobila ani Európska komisia. Inak je to v Spojených štátoch amerických , kde vyskúmali napríklad, že úspora energií je menej ako jedno percento.

Oveľa viac sa - aj v Európe - hovorí o negatívnych vplyvoch na zdravie človeka a o zvýšených vplyvoch na zdravotnú staroslivosť.

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská napríklad informovala, že na základe štúdie deviatich európskych univerzít priame a nepriame náklady na zdravotné následky kvôli v Európskej únií môžu zmenám času predstavovať až 131 miliárd eur.

Poľsko hovorí o rušení

Práve Záborská patrí do pracovnej skupiny europoslancov, ktorá sa snaží presvedčiť Európsku komisiu, aby navrhla nahradenie európskej smernice, ktorá harmonizuje čas v celej Únií.

"S kolegami z viacerých krajín sme opakovane vyzývali Európsku komisiu na prehodnotenie existujúcej legislatívy. Keďže odozva Európskej komisie zatiaľ nebola adekvátna, v Európskom parlamente pripravujeme rezolúciu na zastavenie zmeny času, aby bola nútená Komisia konať," hovorí o vývoji témy v Bruseli Ivan Štefanec.

Napríklad Poľsko sa ale pri téme nespolieha na to, ako sa rozhodne Komisia, ale začalo konať samo. Návrh na zmenu zákona o striedanie času prešiel začiatkom v poľskom parlamente prvým čítaním.

"Striedanie času môže spôsobiť nerovnováhu biologických hodín, čo vedie k prudkým zmenám nálady, spánkovým poruchám a zvýšenému riziku srdcových infarktov a dopravných nehôd," povedal pre denník The Daily Telegraph Bronislaw Karasek z Poľskej ľudovej strany, ktorá návrh predložila.

Na Slovensku sa politici zatiaľ k téme stavajú vlažne. Úrad vlády nás s otázkami o rušení zmien času odkázalo na ministerstvo práce.

Jeho hovorca Michal Stuška informoval, že ministerstvo práce v súčasnosti situáciu monitoruje a je pripravené na diskusiu o rušení s inými rezortmi, ak sa takáto požiadavka objaví.

SME.sk,  28:10. Michaela Štalmach Kušnírová, link