Nedávno zomrel Chuck Norris (1940 – 2026). A tiež nás opustil Chuck Norris evolučných vied, Robert Trivers (1943 – 2026). Vďaka tomu prvému som sa ako malý učil kopať otočky. Vďaka tomu druhému som sa ako vyučený ekonóm pustil do hltania evolučného výskumu.
Trivers nebol len geniálny akademik a evolucionista. Žil aj divoký život. Jeden z jeho žiakov spomína, ako sa ho raz počas obeda na univerzite spýtal na ranu na palci, ktorú mal po návrate z jednej zo svojich častých ciest na Jamajku:
„Úplne bežným tónom mi povedal, že práve prežil vlámanie do domu, pri ktorom ho dvaja muži ozbrojení mačetami držali ako rukojemníka. Utiekol tak, že vyskočil z okna na druhom poschodí, skotúľal sa z kopca a oboch mužov bodol osempalcovým nožom, ktorý nosil všade so sebou. V tom čase mal 67 rokov.“
Trivers počas štyroch rokov napísal tri prelomové texty, ktoré by mal poznať každý dobrý ekonóm aj unavený rodič. Zadefinovali nové výskumné oblasti, ktorým hlbšiemu preskúmaniu obetovali následne vedci celé kariéry. A spolu položili základy evolučnej psychológie:
• The Evolution of Reciprocal Altruism (1971)
• Parental Investment and Sexual Selection (1972)
• Parent-Offspring Conflict (1974)
The Evolution of Reciprocal Altruism (1971)
Táto štúdia tvorí základ jednej podkapitoly v knihe O pôvode prosperity (ukážka TU).Trivers v nej ukázal, ako môžu aj sebecké organizmy za určitých podmienok „nájsť dobré dôvody“ na spoluprácu. Stačí reciprocita: ja poškrabem chrbát tebe a ty mne. Pomoc druhému tak môže byť efektívnou stratégiou, ako pomôcť sebe.
Parental Investment and Sexual Selection (1972)
Druhý Triversov text tvorí základ výskumu rozdielov medzi mužmi a ženami, ktorý som citoval v publikácii: Rodové rozdiely na trhu práce: kde sa berú, kto je za ne zodpovedný a čo sa s nimi dá a nedá robiť.
Trivers v ňom ponúkol jednoduchú, ale presvedčivú odpoveď na jednu z najstarších otázok: sú muži z Marsu a ženy z Venuše? Odpoveď je, samozrejme, nie. Sú však výsledkom biologickej evolúcie, ktorá formovala ich telá, mysle aj správanie.
Trivers začína svoje vysvetlenie zdanlivo banálnym biologickým pozorovaním: samec a samica produkujú odlišné pohlavné bunky – gaméty. Samec produkuje malé a relatívne lacné spermie, samica veľké a biologicky drahšie vajíčka. Už na tejto elementárnej úrovni teda existuje asymetria nákladov – obe pohlavia čelia rozdielnym investičným nákladom rozmnožovania.
Z tejto asymetrie potom darvinovskou logikou vyplýva, že budú mať potom aj odlišné optimálne stratégie na zvyšovanie svojho biologického fitness. Pohlavie s nižšími nákladmi rozmnožovania bude mať tendenciu ísť po kvantite – hľadať veľký počet partnerov. Pohlavie s vyššími nákladmi bude mať tendenciu ísť po kvalite – vyberať si tých najvhodnejších partnerov.
Trivers tak ukázal, ako sa z rozdielnych investičných nákladov rozmnožovania dajú vysvetliť mnohé opakujúce sa vzorce správania v živočíšnej ríši: väčšia vyberavosť samíc, väčšia súťaživosť samcov, vyššia tendencia samcov opúšťať partnerky, ale aj väčšia fyzická sila či vyššia úmrtnosť samcov u druhov, kde rozmnožovací úspech závisí od ich vzájomného súboja o samice.
Parent-Offspring Conflict (1974)
Rodičia a ich deti sú si geneticky veľmi blízki, a to vysvetľuje existenciu niečoho, čo metaforicky nazývame rodičovská láska či materské puto. Táto genetická príbuznosť však nie je dokonalá. Ich záujmy nie sú úplne zladené. A preto medzi nimi vzniká priestor pre konflikt.
Každý, kto mal to šťastie vychovávať N+1 detí, si určite všimol, že v istom bode sa rola rodiča mení: z človeka, ktorý mení plienky, sa stáva rozhodca nekonečného množstva konfliktov.
Dôvodom je znova evolučné účtovníctvo. Rodič je rovnako príbuzný so všetkými svojimi deťmi. Každé dieťa je zároveň na sto percent príbuzné samo so sebou, no len na päťdesiat percent so svojim súrodencom. To sú základné parametre hry, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani ten najlepší tvorca scenárov reality show. Vznikajú v nich ideálne podmienky na neustále preťahovanie, vyjednávanie a konflikt.
Rodič má z evolučného hľadiska záujem rozdeľovať svoje investície relatívne vyrovnane. Jeho „cieľom“ je, aby prežil celý košík vajíčok. Každé jednotlivé vajíčko však prirodzene tlačí na to, aby sa darilo najmä jemu. A v prostredí obmedzených rodinných zdrojov to často znamená získať o trochu viac na úkor súrodencov.
Z pohľadu evolúcie sa teda každému dieťaťu oplatí bojovať o trochu viac pozornosti, starostlivosti a zdrojov, než by rodič považoval za optimálne. Súrodenecký konflikt je tak zabudovaný priamo do základov rodiny. Súrodenecká láska sa ľahko mení na súrodenecké súperenie. A keďže cesta k víťazstvu vedie cez rodičov, najčastejšími zbraňami bývajú plač, citové vydieranie, nekonečné otázky, scény alebo akýkoľvek iný nástroj, ktorým si dieťa dokáže ukoristiť viac rodičovskej pozornosti než jeho súrodenci.
Pozornosť bola našou najvzácnejšou komoditou dávno pred príchodom sociálnych sietí a smartfónov.
Trivers však konflikt rodičov a potomkov chápal oveľa širšie. Už počas tehotenstva podľa neho prírodný výber zvýhodňuje plody, ktoré z matky čerpajú viac zdrojov, než by bolo optimálne z pohľadu jej celkového zdravia a reprodukčného úspechu. A po narodení môže selekcia zvýhodňovať nielen deti, ktoré plačú, keď sú naozaj hladné a potrebujú pomoc, ale aj deti, ktoré používajú plač ako falošný signál, „mimicry“, ktorým sa snažia oklamať neskúseného rodiča.
A tým sa dostávame k poslednej veľkej téme, pri ktorej Trivers urobil prelom: teórii sebaklamania (self-deception). K nej som sa dostal relatívne nedávno, keď som začal viac premýšľať nad tým, prečo sú ľudia tak intuitívne skeptickí voči fungovaniu trhu. Ale o tom až niekedy nabudúce.
RIP Chuck Norris
RIP Robert Trivers
31. 3. 2026, Pokrok bez povolenia
