Vážení priatelia,
už budúcu stredu vás opäť pozývame na neformálnu diskusiu Ekonomické reči! Tentoraz sa budeme rozprávať o tom, ako ďaleko by mal štát zájsť pri regulovaní nášho životného štýlu. Tešíme sa na vás o 19:00 v príjemnom prostredí Kafe Scherz.
V dnešnom vydaní sa spolu pozrieme na to, ako môže ekonomika rásť aj bez rastúcej spotreby zdrojov, a zároveň si priblížime odvrátenú realitu krajín, ktoré boli označené za vzory „efektívneho rastu“. V grafe týždňa vám ukážeme vývoj priamych zahraničných investícií v krajinách V4 a na záver si pripomenieme komentár, ktorý sa zamýšľa nad otázkou, kto je skutočne zodpovedný za stav verejných financií na Slovensku.
Prajeme vám pohodové čítanie a krásny víkend!
Pozvánka na Ekonomické reči: Má štát regulovať náš životný štýl?
Pozývame vás na ďalšiu diskusiu zo série Ekonomických rečí – tentokrát sa zameriame na to, ako ďaleko by mal štát zájsť pri regulovaní nášho životného štýlu a osobných rozhodnutí.
Videopozvánku nájdete na tomto odkaze.
Hlavné témy diskusie:
- Ako spotrebné dane ovplyvňujú producentov alkoholických nápojov?
- Mal by štát dospelých ľudí vychovávať alebo informovať?
- Kde je hranica medzi verejným záujmom a osobnou slobodou?
- Čo presne skúma Index pestúnskeho štátu a prečo by nás to malo zaujímať?
Diskutovať budú Július Prekop z Old Herold a Radovan Ďurana z INESS.
🗓️ Streda 25. jún 2025
🕖 19:00
📍 Kafe Scherz, Bratislava
🎟️ Vstup je voľný
Príďte aj vy na Ekonomické reči a vychutnajte si neformálnu diskusiu v uvoľnenej atmosfére pri pohári vína, piva alebo kávy – a pridajte sa do diskusie aj so svojimi otázkami či postrehmi. Tešíme sa na vás!
Plechovka zo Slovenska ako dôkaz nekonečného ekonomického rastu
Ako môže ekonomika rásť bez toho, aby spotrebovala viac surovín? Napríklad tak, že plechovka Coca-Coly kedysi vážila 83 g, dnes váži pod 10 g – rovnaký nápoj, menej hliníka. Volá sa to intenzívny rast – viac hodnoty z rovnakého množstva zdrojov.
Takto „dematerializujeme“: mobil nahradil kalkulačku, skener, kameru. V poľnohospodárstve uživíme viac ľudí na menšej ploche. Vyrábame efektívnejšie, vďaka poznaniu, nie množstvu atómov.
Rast teda nemusí nevyhnutne znamenať len viac betónu či uhlíka…
Povinná škôlka od troch rokov je nesprávna verejná politika
Vypočujte si audioverziu komentára Róberta Chovanculiaka, v ktorom rozoberá tri hlavné dôvody, prečo je rozširovanie povinnej školskej dochádzky chybnou verejnou politikou – a zároveň ponúka alternatívy, ako to robiť lepšie a zmysluplnejšie.
Komentár bol publikovaný pri príležitosti vydania novej publikácie s názvom: Mýty o škôlkach. Viac neznamená vždy lepšie.
Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu.
Vypočujte si podcast na Spotify alebo YouTube.
Čína a Vietnam: socializmus bez sociálna
Premiér Fico označil Vietnam, Čínu a Uzbekistan za príklady mimoriadne efektívnej ekonomickej cesty. Zabudol však dodať, že v týchto krajinách pracuje veľká časť ľudí až do smrti, dôchodky sú bežne na úrovni 13 či 25 eur a takmer polovicu nákladov na zdravotnú starostlivosť si hradia z vlastného vrecka.
Prečítajte si celý komentár Martina Vlachynského na tomto odkaze.
Nemáte čas čítať a radšej si zaujímavé informácie vypočujete? Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu INESS do UCHA, kde vám prinášame audioverziu tohto komentára.
Vypočuť na Spotify alebo YouTube.
Graf týždňa – Vývoj zahraničných investícií v krajinách V4 ako % HDP
Priemerné údaje za roky 2015 až 2024 ukazujú, že Slovensko zaostáva za ostatnými krajinami V4 v objeme priamych zahraničných investícií v pomere k HDP. Kým Česká republika, Maďarsko a Poľsko sa pohybujú okolo hranice 2,8 – 3 %, Slovensko sa drží pod úrovňou 1,5 %.
Tento vývoj nebude mať len štatistický význam. Priame zahraničné investície sú jedným z motorov ekonomického rastu – prinášajú kapitál, know-how, pracovné miesta aj inovácie. Ak sa Slovensku nepodarí tento trend zvrátiť, v nasledujúcom desaťročí (2025 – 2034) môže ekonomicky zaostávať za svojimi susedmi nielen v raste, ale aj v životnej úrovni a konkurencieschopnosti.
Inými slovami – nebude to zlé, ale bude to horšie ako u našich susedov.
INESS z archívu – Kto môže za stav slovenských verejných financií?
Hovorí sa, že trojica bývalých premiérov zaťala sekeru 20 miliárd eur. No takéto zjednodušené počty ignorujú infláciu, zmenu HDP či výšku rezerv. Navyše, problémy vo verejných financiách začali už dávno predtým– ako pripomína aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Covid a energetická kríza neboli pod kontrolou politikov, no to, ako na ne reagovali – rozsah opatrení, ich trvanie a cena – už áno.
Odpoveď na otázku „kto za to môže?“? Politická kultúra finančnej nezodpovednosti, ktorá sa tu buduje celé roky.
Celý komentár Martina Vlachynského nájdete na tomto odkaze.
Náš týždenný newsletter môžete začať odoberať na tomto odkaze.
