Ako čeliť úniku mozgov so vztýčenou hlavou (Hospodárske noviny)

 Róbert Chovanculiak vysvetľoval 25.5.2017 možný dôvod odchodu mladých ľudí zo Slovenska pre Hospodárske noviny 

 ANALÝZA

Mladé ročníky opúšťajú slovenské školy aj krajinu. Odchádzajú nám najinovatívnejší ľudia, varujú ekonómovia.

Veronika Sokolová

Neboja sa vyjsť do ulíc protestovať proti korupcii, ale ani vypýtať si u šéfa vyšší plat. Na svoju domovinu sa pozerajú kriticky a ak v zahraničí ešte neskúsili pracovať či študovať, minimálne o tom uvažujú. Generácia mladých ľudí do tridsať rokov s marketingovým názvom mileniáli. Práve oni tvoria podstatnú časť tých, ktorí odchádzajú zo Slovenska.

Brain drain

Inštitút finančnej politiky sa začiatkom tohto roka pozrel na údaje o počte zdravotných poistení na Slovensku. Zdravotné poistenie funguje ako pomerne spoľahlivý ukazovateľ prítomnosti občana v štáte. Na rozdiel od trvalého pobytu pri ňom majú ľudia finančnú motiváciu nahlasovať zmeny. Kvôli odvodom informujú štát o tom, že odchádzajú, aj o tom, že sa už vrátili. IFP tak zistil, že krajina čelí významnému úniku mozgov. Za pätnásť rokov nám klesol počet obyvateľov o päť percent, čo predstavuje tristotisíc ľudí. V tomto počte by obsadili skoro celé mesto Košice. Situácia sa každý rok ešte zhoršuje. Vyhliadky nie sú dobré, ani keď si k poklesu pracovnej sily prirátame demografiu. Eurostat nám prognózuje najrýchlejšie starnutie obyvateľstva v EÚ. Znamená to, že kým dnes na sto Slovákov v aktívnom veku pripadá 19 ľudí vo veku 65 a viac, v roku 2040 ich bude už 40. To je ale ešte stále optimistický scenár, ktorý predpokladá pozitívne migračné saldo. Teda viac tých, čo prídu, ako takých, čo vezmú nohy na plecia. Ak sa naplní negatívnejší scenár, vypočítaný IFP, pomer aktívnych k starším bude až na sto ku 43 v roku 2040.

Ísť "von"

Na tomto mieste sa dostávame späť ku generácii mileniálov. Mladí ľudia vo veku 24 až 29 rokov odchádzajú odtiaľto za prácou do zahraničia častejšie než staršie vekové skupiny. Za roky 2010 až 2015 tvorili viac ako polovicu tých, ktorí sa odhlásili zo zdravotnej poisťovne. "Počet odídencov prudko rástol po dosiahnutí dospelosti a vrcholil v 25 rokoch, čo je obvyklý vek čerstvých absolventov vysokej školy," píše v analýze IFP. O nespokojnosti mladých ročníkov vie aj štát. Ministerstvo školstva v prieskume zistilo, že viac ako 70 percent mladých ľudí by uprednostnilo radšej život v inej krajine. Smutnú štatistiku by mohli dokresľovať tiež počty slovenských študentov na zahraničných školách. Ide o asi 34-tisíc osôb. Neprekvapí, že dominuje jazykovo aj kultúrne blízke Česko. Ďalšími krajinami sú podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska Dánsko, Veľká Británia a Nemecko. Na nadštandardný počet Slovákov študujúcich vonku upozorňoval pred dvoma rokmi aj Eurostat.

Ako bude bez nich

Čo ak sa ale vývoj, ktorý naznačuje IFP, nezastaví a Slovensko bude naďalej prichádzať o mladé ročníky? Podľa analytikov prídeme o najinovatívnejších a najpodnikavejších ľudí, ochotných znášať riziko. Môže sa to podpísať na hospodárstve. "Ich zmenšujúci sa počet limituje náš rastový potenciál," myslí si Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI. To, ako veľmi ekonomika potrebuje aktuálne emigrujúcich, ilustruje Kahanec na konkrétnych číslach. V sedemdesiatych rokoch sa na Slovensku rodilo aj stotisíc detí ročne. Po revolúcii je to o polovicu menej. Otázka je, prečo sme tento prepad pôrodnosti nepocítili. "Keďže ľudia sa dožívajú stále vyššieho veku, ešte sa to neprejavilo na poklese populácie," vysvetľuje Kahanec. Dnes sa navyše stále rodia silné ročníky a populácia mierne rastie. Avšak v súčasnosti si už začínajú zakladať rodiny práve slabé porevolučné ročníky, čo výrazne zníži počet novonarodených detí. Následne naraz s prudkým poklesom populácie príde aj prudké starnutie obyvateľstva.

Hľadá sa webový developer

Nejde však iba o kvantitu obyvateľstva, ale aj o konkrétne znalosti. IFP poukazuje na najväčší odlev absolventov lekárskych a technických fakúlt. Do zahraničia tak odídu okrem doktorov aj strojárski a leteckí inžinieri. Z pohľadu verejného školstva, plateného z peňazí daňovníkov, odchádza s nimi aj pomyselná investícia do ich štúdia. Za rok to je takmer 45 miliónov eur. Pred rokmi tiež nikto možno ani netušil, že vzniknú pozície ako manažér sociálnych sietí či SEO optimalizátor. Tieto pozície sú orientované na zručnosti ľudí, ktorí vyrástli na počítačoch a tabletoch. "Už teraz sa u nás ťažko obsadzujú, pretože je málo odborníkov v týchto oblastiach a rodia sa prakticky iba spomedzi mladých ľudí," hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Slovensko s tým neskôr môže mať problém kvôli zostarnutému obyvateľstvu. Ľudský kapitál dnes slovenské podniky potrebujú ako soľ. Nezamestnanosť je u nás nízka a hoci to neplatí pre všetky regióny, dopyt po pracovnej sile je stále veľký. Špecifická atmosféra by teda mala tým, ktorí sa chcú zamestnať doma, priať. Pristupujú k hľadaniu práce mladí sebavedome? "Súčasní absolventi a mladí ľudia sú omnoho asertívnejší, ako bola naša generácia," vraví Ivana Molnárová, výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia. Podľa nej nemajú problém prísť a vypýtať si benefity a peniaze navyše. "Aj keď možno niekedy prestrelia," opisuje mileniá lov. Oveľa viac si dnes vážia aj voľný čas. Sú menej ochotní pracovať navyše, keď to nemajú zaplatené alebo kompenzované náhradným voľnom. Do zahraničia však neodchádzajú len lekári a technickí odborníci, pre ktorých je motiváciou lepší plat. Na odchod okrem zárobku podľa IFP výrazne vplýva aj predošlá nezamestnanosť mladých. Takže aj v prípade absolventov možno hovoriť o neuplatnení sa z dôvodu nekvalitného vzdelania a slabých zručností v niektorých odboroch. Vysoký počet Slovákov pracujúcich v zahraničí tiež akoby znižoval mieru sťahovania sa za prácou v rámci republiky a tým aj naše postavenie v rebríčkoch regionálnej mobility. "Pre Prešovčana môže byť výhodnejšie namiesto do Bratislavy sa presťahovať do Viedne," vysvetľuje situáciu Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS.

Malý rybník a vysoká kvalifikácia

Analytikov sme sa spýtali, či hrozí, že v zahraničí sa Slováci stanú príliš kvalifikovanými na návrat do našich platových a pracovných podmienok. Čo sa týka miest v stavebníctve, doprave alebo v obchode, odborníci ich hodnotia ako porovnateľné v rámci celej Európkej únie. Kde logicky cítiť rozdiel sú vyššie kvalifikované pozície. Ale nejde iba o mzdu. "Profesor v zahraničí si nemusí sám organizovať verejné obstarávanie ani vypisovať množstvo byrokracie," ilustruje rozdiel Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Čo môže vzdelané pracovné sily teoreticky prilákať naspäť, je menšia konkurencia. Na Slovensku môžu ľudia podľa Kremského získať ľahšie vyššiu pozíciu ako v zahraničí, kde sa do nej dostávajú pracovníci až vekom a skúsenosťami. Zavážia aj nižšie životné náklady a blízkosť rodiny. Signál Slovákom študujúcim a pracujúcim v zahraničí vyslal aj štát. Ponúkané Štipendium Martina Filka pokrýva ich študijné náklady na prestížnych zahraničných školách. Podmienkou získania grantu je záväzok odpracovať po skončení štúdia tri roky vo verejnej správe. Inak povedané, vrátiť sa domov.

Súčasní absolventi a mladí ľudia sú omnoho asertívnejší, ako bola naša generácia.

Ivana Molnárová, výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia

FOTO:

V apríli protestovali v uliciach Bratislavy proti korupcii tisícky ľudí. Pochod organizovali gymnazisti.

Veronika Sokolová
Hospodárske noviny, 25.5.2017