Ako vyriešiť najväčšiu tragédiu nášho školstva? Návod má Keňa a Uganda

Čo si predstavíte, keď sa povie 3.B trieda? Ja vidím miestnosť s veľkými oknami, za sebou zoradené lavice, pred nimi tabuľa a pred tabuľou učiteľ. Ten hovorí k žiakom rovnakého veku. Tento posledný znak je široko rozšírený na školách po celom svete, vrátane toho rozvojového. A špeciálne tam vytvára mnohé problémy.

V školách rozvojového sveta sa bežne stáva, že len malá časť žiakov je vedomostne a zručnosťami na úrovni ročníka, ktorý navštevujú. Drvivá väčšina zaostáva. A čo je najhoršie, nezaostáva rovnako. Napríklad výskumníci testujúci žiakov našli v Indii triedy 9. ročníka, kde bola približne tretina žiakov na úrovni 5. ročníka, tretina na úrovni 4. ročníka, tretina na úrovni 3. ročníka, ale našiel sa tam aj žiak na úrovni 2. ročníka. A žiadny z nich nedosahoval úroveň 9. ročníka. 

Napriek tomu mal učiteľ podľa štátneho kurikula vyučovať deviatacke učivo. Toto je najväčšia tragédia školstva. A netýka sa len rozvojového sveta. Nemáme síce dáta zo slovenských škôl, ktoré fungujú v oblastiach s vysokým zastúpením žiakov zo znevýhodneného prostredia, ale môžeme si byť pomerne istí, že stav je tam podobný. Otázka je, čo s tým?

A odpoveď na ňu načrtla nedávno publikovaná veľká experimentálna štúdia (2024), ktorej sa zúčastnilo 16-tisíc domácností z piatich krajín rozvojového sveta (India, Keňa, Nepál, Uganda a Filipíny). Jej cieľom bolo zistiť, či existuje spôsob, ako odvrátiť negatívne dopady zatvorených škôl na výsledky žiakov. Výskum sa odohrával počas pandémie COVID vírusu a testoval efektivitu dvoch prístupov k vzdelávaniu. 

Prvým bolo poslanie rodičom jednej SMS raz za týždeň, v ktorej boli príklady pre žiakov a výzva na učenie sa. Pri druhom prístupe k SMS-ke pribudol raz za týždeň aj 20-minútový telefonát s inštrukciami a krátkym tútoringom od učiteľa. Aby boli učitelia schopní neustále prispôsobovať úroveň inštrukcií úrovni vedomostí žiakov, boli počas ôsmich týždňov trvania experimentu žiaci pravidelne pretestovaní. A aby učitelia využili krátky 20-minútový telefonát so žiakmi čo najefektívnejšie, bol súčasťou experimentu aj prakticky zameraný tréning, pravidelný mentoring a predpripravené lekcie. Učitelia nemuseli počas vzdelávania improvizovať alebo si vyučovanie pripravovať doma na kolene. Celé to vymysleli a koordinovali školení ľudia z neziskovky Youth Impact. 

Očakávania pri takýchto experimentoch nebývajú veľké. Napríklad vo veľkom prehľade 150 štúdií so vzdelávacími prístupmi sa ukázalo, že viac ako polovica z nich vôbec nefungovala. A tie, ktoré sa ukážu ako funkčné a štatisticky signifikantné zvyknú dosahovať relatívne malú veľkosť vplyvu na výsledky žiakov (0,10 štandardnej odchýlky). 

Spomínaný veľký experiment však testoval účinnosť a škálovateľnosť dvoch štúdiami ošľahaných prístupov k vzdelávaniu. Prvým je učenie na správnej úrovni (teaching at right level) a druhým je štruktúrovaná pedagogika. Oba tieto prístupy odporúčajú veľké prehľadové štúdie (2023) alebo reporty globálnych panelov, v ktorých sú nobelisti a odborníci z UNICEFU, Svetovej banky a podobne (2023). 

Napriek vysokým očakávaniam, výsledky tohto experimentu vyrazili dych aj optimistom. Za 8 týždňov sa žiaci zlepšili o 0,30 - 0,35 štandardnej odchýlky. To sú výsledky trikrát vyššie než je bežné. Napríklad v Ugande pred začiatkom experimentu ovládala delenie približne pätina štvrtákov a piatakov. Počas lockdownu sa títo žiaci zhoršili a v kontrolnej skupine už dokázala deliť len desatina až osmina žiakov. V prípade žiakov, ktorí si mohli raz za týždeň na 20 minút zatelefonovať s učiteľmi, však nedošlo k žiadnemu zhoršeniu. Ale naopak k zlepšeniu. Počas zatvorených škôl sa zvýšil podiel žiakov schopných deliť na jednu polovicu. Teda na dvojnásobok. Opakujem, že títo žiaci nechodili do školy.

Škoda, že v štúdii nebolo možné vytvoriť aj druhú kontrolnú skupinu žiakov, ktorá by pokračovala v chodení do tradičnej školy. Som presvedčený, že by dopadla horšie ako žiaci, ktorí ostali sedieť doma, ale dostalo sa im inštrukcií ušitých na mieru od preškolených učiteľov. 

V skutočnosti tam však takáto „kontrolná skupina“ existuje. Stačí si porovnať zlepšenia medzi štvrtákmi a piatakmi pred experimentom. Tam je vidieť, že žiaci, ktorí chodili do školy, sa zlepšili z úrovne 13 - 17 % na úroveň 21 - 22 %. Teda za jeden školský rok sa posunuli výrazne menej než žiaci, ktorí za osem týždňov dostali osemkrát možnosť na 20 minút sa porozprávať s učiteľom. 

To je šialene veľký rozdiel. A šialená ukážka toho, ako výborne môže fungovať vzdelávanie, keď žiaci dostanú na mieru ich vedomostí ušité vyučovanie a učitelia kvalitné inštrukcie. To je niečo, čo potrebujú aj naše školy v oblastiach s veľkým podielom detí z generačnej chudoby. Ale to im nikdy nemôže dodať jeden štátny vzdelávací program, ktorý je napísaný pre celé Slovensko. Preto potrebujeme aj v našom školstve viac variability, viac experimentovania a viac súkromnej iniciatívy. To je jediná možnosť, ako môže školstvo fungovať naozaj pre všetkých.

26.07.2024, Aktuality.sk