INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Keby začalo slovenské zdravotníctvo plošne predpisovať Rómom homeopatiká, tak by z toho bola kauza ako Brno. Keď posielame Rómov do škôl, ktoré im nedokážu v živote nijako pomôcť, tak len mávneme rukou.

Poľnohospodárstvo nie je považované za bežné podnikanie. Výkyvy počasia a cien z neho robia pomerne nepredvídateľný biznis. Do toho sa pridávajú aj politické rozhodnutia, ktoré výrazne ovplyvňujú motivácie farmárov, a teda to, ako sektor vyzerá a bude vyzerať.

Index opatrovateľského štátu je rebríček krajín Európskej únie zostavený podľa toho, ako reguláciami obmedzujú jedenie, pitie, či fajčenie. Index mapuje sklon štátov k starostlivosti o občana (paternalizmu) od roku 2016. Rebríček zostavuje každé dva roky iniciatíva EPICENTER network, ktorá združuje viaceré európske think-tanky. INESS pri zostavovaní rebríčka poskytuje relevantné informácie o Slovensku. Vyššia pozícia v rebríčku znamená viac paternalizmu a teda menej slobody pre výrobcov, predajcov a predovšetkým spotrebiteľov.

Za posledných 15 rokov vzrástla v Dánsku aj vo Švédsku nerovnosť príjmov o 14 %.  Predpokladám, že túto informáciu ste nikde nečítali ani nevideli Populárnejšie sú články o nerovnosti príjmov v „zlých“ krajinách, ako USA či Anglicko. Rovnako ste nečítali informáciu, že nerovnosť príjmov na Slovensku v rovnakom období o 14 % klesla, vďaka čomu je miera nerovnosti príjmov na Slovensku najnižšia v EÚ. Alebo inak povedané – rovnosť príjmov je najvyššia. A to nielen v rámci EÚ ale aj v OECD.

Pôdohospodárska platobná agentúra má čo robiť, aby odstránila nedostatky, udržala si akreditáciu a získala aspoň čiastočnú dôveru.

Ak by som mal vybrať dvoch veľkých teoretikov fungovania byrokracie, boli by to nemecký sociológ Max Weber a rakúsky ekonóm Ludwig von Mises. Nečudo, rakúsko-pruské modely byrokracie mali vyhlásenú povesť, v dobrom aj zlom.

19. a 22. marca 2021 sa v krajských kolách Ekonomickej olympiády stretli najlepší mladí ekonómovia a ekonómky slovenských stredných škôl. Tento rok olympiáda nezavítala len do ôsmich krajských miest Slovenska, ale virtuálne do viac ako 300 domácností či škôl po celom Slovensku. Dokopy sa totiž 349 stredoškolákov z vyše 8 500 účastníkov školského kola kvalifikovalo do krajského kola.

Poľnohospodárstvo sa na Slovensku v posledných rokoch, žiaľ, preslávilo viacerými škandálmi.

Titulky novín upozornili na boj o pôdu a podozrenia z masívnej korupcie v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v Slovenskom pozemkovom fonde.

Odhliadnuc od korupcie je pre začínajúcich farmárov stále ťažké dostať sa k pôde. Legislatívne sa to síce už zlepšilo, no technicky vládne stále chaos vo vlastníckych a užívateľských vzťahoch. Situácia ohľadne pôdy sa občas môže zdať zúfalá, no v niektorých častiach sveta to farmári majú ešte zložitejšie.

Cena je najdôležitejším nástrojom trhovej ekonomiky. Je to semafor, ktorý zdrojom ukazuje kam tiecť, aby z čo najmenšieho množstva vstupov vznikli čo najhodnotnejšie výstupy. Cena je dynamická veličina, neustále sa mení, pretože sa neustále menia externé okolnosti, ale aj preferencie zákazníkov. Cena jedného statku nie je osamotená veličina, ale môže existovať len v závislosti od cien všetkých ostatných statkov na svete. Cenu ceruzky ovplyvňuje aj cena dreva, či grafitu, tie závisia zase od cien motorových píl, benzínu, či miezd brazílskych baníkov, ale aj od toho, či medzi deťmi práve letí vďaka novému youtuberovi kreslenie... a takto môžeme pokračovať.

Keď sa na Slovensku hovorí alebo píše o mzde, myslí sa tým tzv. „hrubá mzda“. Z ekonomického hľadiska však ide o účtovnícku fikciu. Predstavuje arbitrárne stanovený bod medzi dvoma kľúčovými parametrami: čistou mzdou a nákladmi práce. Ten prvý zaujíma zamestnancov a ten druhý zamestnávateľov. Rozdiel medzi nimi je zaujímavý pre štát – pretože práve ten hovorí o objeme daní a odvodov.