Opatrovateľka s menom štát

Index opatrovateľského štátu je rebríček krajín Európskej únie zostavený podľa toho, ako reguláciami obmedzujú jedenie, pitie, či fajčenie. Index mapuje sklon štátov k starostlivosti o občana (paternalizmu) od roku 2016. Rebríček zostavuje každé dva roky iniciatíva EPICENTER network, ktorá združuje viaceré európske think-tanky. INESS pri zostavovaní rebríčka poskytuje relevantné informácie o Slovensku. Vyššia pozícia v rebríčku znamená viac paternalizmu a teda menej slobody pre výrobcov, predajcov a predovšetkým spotrebiteľov.

Na prvom mieste sa v rebríčku umiestnilo Nórsko, táto krajina v najvyššej miere reguluje a zdaňuje životný štýl svojich občanov.

Skutočnosť, že Nórsko výrazne zdaňuje alkohol, ktorý si v obchode po 20:00 cez týždeň nekúpite, a v sobotu len do 18:00, je pomerne známa. Väčšina ale asi nevie, že Nóri zdaňujú čokoládu a sladkosti už od roku 1922. V roku 2018 si vyskúšali medziročné zvýšenie dane z cukru o 83% (4,7 USD na kilo čokolády) s cieľom posliniť príjmy štátneho rozpočtu. Tento rok, pod vplyvom rastúcich cezhraničných nákupov radšej znížili daň na štvrtinu. Nórsko sa zapísalo do histórie ešte jedným netradičným zákazom správania. Od roku 1978 do roku 1990 tam bol zakázaný predaj skateboardov, vraj z bezpečnostných dôvodov

Slovensko sa umiestnilo na 24. priečke spomedzi 30 krajín. Oproti minulému vydaniu indexu, keď sa umiestnilo na 26. mieste, si mierne pohoršilo, no stále patrí do skupiny krajín, ktoré menej zasahujú do spotreby občanov. Hlavným dôvodom bolo zvýšenie dane z cigariet a pomerne prekvapujúce výrazné zvýšenie zdanenia zahrievaného tabaku.

Slovensko patrí medzi posledných 7 krajín, ktoré ponechávajú producentom a spotrebiteľom voľnosť v spotrebe, reklame a distribúcii nápojov a potravín. Naopak, najprísnejšie zaťažuje daňami „lakocinky“ Maďarsko.

Anglický originál štúdie je dostupný na tomto linku.

INESS v roku 2019 vydal publikáciu, ktorá sumarizuje metodiku a výsledky tohto indexu, nájdete ju na tomto linku. Cieľom tohto textu nie je podporovať zdraviu škodlivé správanie, ale skôr poukázať na skutočnosť, že nahrádzanie zodpovednosti občana za svoj zdravotný stav štátnym paternalizmom má svoje náklady a nemusí byť optimálnym riešením. Český preklad aktuálnej verzie Indexu z pera Liberálního institutu obsahuje poradie štátov v jednotlivých kategóriách – nájdete v tomto pdf. Okrem iného sa v nej dočítate:

„Pokud aktivisté „veřejného zdraví“ uznávají, že jejich politika vede ke zmíněným škodám, argumentují, že výhody převažují – že důsledky ospravedlňují prostředky. Avšak existuje málo důkazů, že si země s paternalističtější politikou užívají lepšího zdraví nebo delší životy. Jak ukazuje Graf 1, neexistuje žádná korelace mezi Indexem pečovatelského státu a střední délkou dožití.“