Rozviažme spotrebiteľom energií ruky

Cena je najdôležitejším nástrojom trhovej ekonomiky. Je to semafor, ktorý zdrojom ukazuje kam tiecť, aby z čo najmenšieho množstva vstupov vznikli čo najhodnotnejšie výstupy. Cena je dynamická veličina, neustále sa mení, pretože sa neustále menia externé okolnosti, ale aj preferencie zákazníkov. Cena jedného statku nie je osamotená veličina, ale môže existovať len v závislosti od cien všetkých ostatných statkov na svete. Cenu ceruzky ovplyvňuje aj cena dreva, či grafitu, tie závisia zase od cien motorových píl, benzínu, či miezd brazílskych baníkov, ale aj od toho, či medzi deťmi práve letí vďaka novému youtuberovi kreslenie... a takto môžeme pokračovať.

Nie je možné nijak vypočítať „správnu“ cenu, pretože nič také neexistuje. Preto každá cenová regulácia nevyhnutne vyvolá nedostatok statku, alebo jeho prebytok vedúci k plytvaniu. Preto sú mimoriadne škodlivé. Prečo sa teda stále cenové regulácie používajú? Neoklasická ekonómia vraví, že je to kvôli monopolistickým sektorom, kde monopolista dokáže stanoviť „neoptimálnu“ cenu. Mohli by sme sa do tejto teórie pustiť, ale nemusíme, pretože v reálnom živote politikov teória aj tak nezaujíma. Cenové regulácie držia skôr podľa toho, ako veľmi je tovar spoločensky citlivý.

Pekným príkladom sú ceny dodávok elektriny a plynu na Slovensku. Kedysi dávno to bola záležitosť monopolných spoločností. No už roky tu máme liberalizovaný trh, na ktorom pôsobia desiatky konkurujúcich si spoločností. Samotná komodita (plyn či elektrina) sa obchoduje napriamo, či cez burzu, spotovo, či za použitia rôznych futures a ďalších finančných nástrojov, od zákazníkov z celého sveta (plyn), či aspoň z blízkeho regiónu (elektrina). Napriek tomu, regulácia cien dodávok pre spotrebiteľa vytrvalo pokračuje.

S novou vládou zavial v energetickej politike sviežejší vietor. No ani nové Ministerstvo hospodárstva zatiaľ nedemonštrovalo odhodlanie zmeniť cenovú paradigmu. Je vhodný čas. Podobne ako v iných odvetviach, aj v energetike nenápadne prichádza k „revolúcii spotrebiteľa“. Smart domácnosti, elektromobily, domáce zdroje a úložiská elektriny ohlasujú prvých pionierov. Aby technológie 21. storočia priniesli svoj celý potenciál, nesmú byť „napasované“ na regulačné mechanizmy 20. storočia. Inovatívne technológie potrebujú inovatívne produkty na trhu energií. A tie zase potrebujú voľnú cenotvorbu. Na plyne alebo elektrine moc nezmeníte, inovácie sú v tom, ako tento homogénny produkt predáte. Liberalizácia cien nie je len o rozviazaní rúk predajcov, ale aj chutí spotrebiteľov. Ich priania budú podnikatelia skúšať svojimi produktami naplniť.

HN, 11.1.2021