Hurikány dávajú lekciu z ekonómie

Veronika Sokolová analogizuje ekonomicú situáciu s aktuálnymi poveternostnými podmienkami v Amerike.

Bratislava – Harvey a Irma. Dve mená, ktoré v posledných týždňoch napĺňali stránky novín odhadmi analytikov, do akej miery bude ničivé ich vyčíňanie. Dnes sa hovorí o škode 240 miliárd eur, čo predstavuje viac ako jedno percento amerického hrubého domáceho produktu. Pri počtoch ešte zostaneme. Irma zasiahla viac ako šesť percent americkej populácie. Veľkosťou zásahu je teda najväčšia v dejinách Spojených štátov. Avšak to, čo ľudí aj firmy po ničivých udalostiach zaujíma najviac, sú straty na životoch a zničený majetok. Prečítajte si, kto na prírodný živel doplatí najviac.

1. Ako hurikány poškodili hospodárstvo a kde zasiahli najviac

Hurikán Harvey zasiahol predovšetkým Texas. Ten je ropným srdcom Spojených štátov a patrí medzi najvýznamnejších prispievateľov k bohatstvu krajiny. Sídlia v ňom najväčšie energetické firmy ako ExxonMobile či ConocoPhillips. "Harvey tam poškodil rafinérie a ochromil produkciu ropy a plynu," vysvetľuje Jana Glasová, analytička Poštovej banky. V kontraste k Texasu je ekonomika Floridy postavená najmä na turizme a poľnohospodárstve. Zasiahnuté turistické strediská by sa však podľa odborníkov mali relatívne rýchlo pozviechať. Na škody po dvojici hurikánov sa treba pozrieť aj cez optiku domácností. Mnoho obyvateľov postihnutých oblastí prišlo o strechu nad hlavou. Poškodení budú predovšetkým tí, ktorí nemali svoj majetok poistený a budú niesť veľké finančné straty. Zničené alebo poškodené domy sa dotknú ďalšieho kolieska ekonomiky s názvom spotreba domácností. Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová opisuje, že domácnosti budú míňať skôr na nevyhnutné predmety krátkodobej spotreby. Neprekvapí, že spotreba luxusného tovaru sa odloží na neskôr.

2. Prírodná pohroma ako prínos pre krajinu

Katastrofu v podobe zničeného majetku niektorí ekonómovia vidia v pozitívnom svetle. Škody, ktoré za vystrájaním počasia zostanú, budú mať podľa niektorých zdrojov priaznivý vplyv na americkú ekonomiku hľadajúcu výraznejší impulz na rast. Šéf newyorského Fedu William Dudley sa v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNBC vyjadril, že pohroma podporí hospodárstvo tým, že sa obnoví všetko zničené. Príklady takéhoto zmýšľania poznáme aj z minulosti. Britský ekonóm John Maynard Keynes pre rozprúdenie hospodárstva navrhol, aby vláda platila občanom za to, že budú vykopávať a následne zakopávať jamy.

3. Prečo môže byť uvažovanie o pozitívnom dosahu nesprávne

Hovoriť o deštrukcii ako o pozitíve pre spoločnosť sa označuje pojmom "klam rozbitého okna". Francúzsky ekonóm Fréderic Bastiat v 19. storočí v eseji opísal príbeh, v ktorom chlapec rozbije okno. Okoloidúci sa zhodnú, že rozbité okno prinesie prácu a plácu sklárovi. To je to, čo je vidieť. Čo však nevidieť, je to, že ak by sa okno nerozbilo, peniaze by mohol dostal obuvník. Za to, že chlapec si kúpi nové topánky, ktoré potrebuje. Celkovo by spoločnosť bola bohatšia o nové topánky a naďalej by využívala okno. "Pri rozbitom okne však spoločnosť stráca hodnotu zbytočne zničeného predmetu," píše Bastiat. Ak by ničenie naozaj prinášalo zisk, stačilo by len zobrať do ruky kladivo a každú chvíľu podporiť ekonomiku stimulujúcim rozbíjaním majetku. Medzi kladivom a hurikánom v tomto prípade nie je rozdiel.

4. HDP rastie, sme bohatší

Dôvodom, pre ktorý vnímame vplyv hurikánov ako plus, je ukazovateľ hrubého domáceho produktu. Konkrétne jeho rast, ktorý po ničivom období prichádza. "Očakávame, že negatívne dosahy budú len jednorazové. Potom bude nasledovať zrýchlené postkatastrofické oživenie, ktoré by malo pomalší rast hrubého domáceho produktu bezprostredne po udalosti úplne vykompenzovať," hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Sledovať len samotný rast hrubého domáceho produktu však nemusí stačiť. Ekonóm z Metropolitan State University of Denver Nicolás Cachanovsky píše, že HDP vypovedá len o toku bohatstva. Neopisuje samotnú zásobu bohatstva v spoločnosti. V jednej chvíli tak podľa neho môžeme bohatnúť a zároveň tratiť. A presne to sa deje počas prírodnej katastrofy.

5. Ako určiť "férovú" cenu

Akademická debata o raste hospodárstva nie je jedinou lekciou, ktorú nám hurikány ponúkajú. Obyvateľov Texasu v zlých časoch nahnevala zvýšená cena balení vody či benzínu v niektorých prevádzkach. Za veľké balenie si reťazec Best Buy v Houstone účtoval 42 dolárov. Neskôr sa za konanie ospravedlnil. Zdražovanie tovaru počas búrok ľudia označili za nemorálne zdieranie. Rozhorčenie bolo o to väčšie, že zákony v Texase zakazujú predajcom účtovať si prehnané ceny za pohonné látky, jedlo a vodu počas prírodných katastrof. Trhová cena má však v ekonomike dôležitú informačnú hodnotu. Bez toho, aby bola niekým riadená, ukazuje smer, kam sa majú presúvať zdroje, aby priniesli čo najviac úžitku. Ak sa cena za tovar v obchode zvýši, spôsobí dva efekty. "Na jednej strane motivuje predajcov, aby priniesli viac chýbajúcich vecí do oblastí zasiahnutých katastrofou," vysvetľuje analytik INESS Róbert Chovanculiak. Na druhej strane, vyššia cena pomáha znižovať dopytované množstvo tovaru. Teda vedie ľudí k tomu, aby napríklad mliekom alebo benzínom šetrili a zbytočne ich veľa nehromadili. Funguje to aj opačne. Pri umelom držaní ceny nízko môže byť výsledkom nedostatok a dlhé rady v supermarketoch. Vo veľkom to zažili krajiny počas socializmu. Otázkou zostáva, či môžeme vôbec hovoriť o cene ako o férovej. Podľa Chovanculiaka nie. "Ľudia si pod týmto pojmom predstavujú cenu, ktorá platila počas posledných týždňov či mesiacov. Zmenu ceny, ktorá odráža nové podmienky na trhu, potom považujú za nespravodlivú," uzatvára.

Hospodárske noviny, 25.9.2017