INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V roku 1700 priemerný Ind skonzumoval 1650 kalórii denne. Jeho náprotivok v Británii skonzumoval o trochu viac, asi 2095 kalórii (stredne veľké jablko má asi 120 kalórií, cheesburger asi 300). Britom sa situácia zmenila okolo roku 1800, keď začal priemerný príjem potravín stúpať až na dnešných takmer 3300 kalórií. V Indii stagnovala príjem potravín oveľa dlhšie, na nakoniec začal prudko rásť v 2.polovici 20. storočia až na dnešných 2243 kalórií na osobu. A to napriek obrovskému populačnému rastu (za posledných 50 rokov sa populácia Indie strojnásobila) a predpovediam hladomorov od katastrofistov.

Denník Sme zverejnil dňa 22.10.2013 komentár Martina Vlachynského z INESS o dotáciach na elektromobily.

Podľa Martina Vlachynského z INESS by štát mohol obhájiť odvod tým, ak by takto získané peniaze použil na zníženie ceny elektriny,povedal pre Hospodárske noviny dňa 22.10.2013.

Slovensko má svoj návrh Stratégie rozvoja elektromobility.

Úradníci v Bruseli priebežne objavujú stále nové problémy, na ktoré je vždy treba rozsiahla sada nových regulácii, noriem a výborov. Pre jednotlivcov či menšie organizované skupiny je veľmi náročné do tohto procesu akokoľvek zasiahnuť. Pokiaľ nemáte desiatky až stovky tisíc eur na zaplatenie služieb jedného či viacerých z desiatok tisíc profesionálnych lobistov v Bruseli, prakticky jediná možnosť nechať zaznieť svoj hlas je cez proces verejného pripomienkovania, ktorý sprevádza či predchádza väčšinu nových regulácii.

Fotovoltika stála daňovníkov a spotrebiteľov (nielen) v západných krajinách slušné peniaze, bojujúc s nejasným nepriateľom.  Podľa súčasných odhadov však elektrina vyrobená vo fotovoltických elektrárňach dosiahne v roku 2020 tzv. grid parity, teda bude konkurencieschopná v porovnaní s ostatnými zdrojmi a nebude si vyžadovať dotácie. Mohutné verejné investície akcelerovali vývoj a panely sú čoraz lacnejšie a výkonnejšie.
 

Ján Dinga a Martin Vlachynský z INESS budú v utorok 23.4. o 13:00 prednášať pre študentov TU vo Zvolene a širšiu verejnosť.

Elektrické vozidlá majú budúcnosť. Tichý a vyrovnaný chod, možnosť presunúť emisie z výfukov do komínov elektrární, využitie nočného prúdu, jednoduchá rekuperácia energie. To všetko sú nezanedbateľné faktory, pre ktorú túto technológiu neradno odpisovať.

Je tomu sotva pár rokov, čo zemný plyn z bridlicových ložísk spustil v USA revolúciu, ktorá postupne mení energetickú mapu sveta. Ak ani tá nezažehnala obavy pesimistov (a „slávneho“ Rímskeho klubu) z vyčerpania uhlíkových palív, je na poradí dňa ďalšia, s ešte väčším potenciálom.

Fosílne palivá sú väčšinou vnímané v negatívnom kontexte, minimálne keď je reč o ekológii. Energia sa z nich dostáva spaľovaním, ktoré produkuje popri klimatológmi obávanom oxide uhličitom aj sadze, oxidy síry a ďalšie obávané látky. Ich ťažba, preprava a skladovanie (najmä v prípade ropy) predstavuje značnú ekologickú záťaž. Ich nie práve najrovnomernejšie rozloženie na Zemi je zdrojom menších či väčších konfliktov.