Verejné pripomienkovanie udržateľnosti potravinového systému
Úradníci v Bruseli priebežne objavujú stále nové problémy, na ktoré je vždy treba rozsiahla sada nových regulácii, noriem a výborov. Pre jednotlivcov či menšie organizované skupiny je veľmi náročné do tohto procesu akokoľvek zasiahnuť. Pokiaľ nemáte desiatky až stovky tisíc eur na zaplatenie služieb jedného či viacerých z desiatok tisíc profesionálnych lobistov v Bruseli, prakticky jediná možnosť nechať zaznieť svoj hlas je cez proces verejného pripomienkovania, ktorý sprevádza či predchádza väčšinu nových regulácii.
INESS sa v koordinácii s viacerými ďalšími východoeurópskymi ekonomickými think-tankami pravidelne zapája do týchto pripomienkovaní. Naposledy sme komentovali tému udržateľnosti potravinového systému -
Sustainability of the Food System.Podľa našich komentárov sa slovo „udržateľnosť“ (sustainability) sa v únijnom ponímaní čoraz viac odkláňa od svojho slovníkového významu, teda udržiavaní na určitej úrovni, a získava nové prívlastky, ktoré s významom tohto pojmu nesúvisia, napríklad „prispievajúci ku klimatickým zmenám“, „zdravý“, či „šetrný k životnému prostrediu.“
Pokiaľ chcú orgány EÚ cieliť na niektorý z týchto pojmov, mali by ho nazvať pravým menom. Udržateľnosť potravinového systému je čisto ekonomická záležitosť. Produkcia jedla sa vo svojej podstate neodlišuje od produkcie iných statkov a rovnako podlieha trhovým mechanizmom. Samotné spojenie „udržateľná spotreba“ (sustainable consumption), ktoré v tejto oblasti často zaznieva, je logicky nezmyselné. (Ne)udržateľná môže byť len produkcia. Udržateľnú produkciu potravín nám dokážu zabezpečiť producenti čo najmenej zaťažení regulačnými a daňovými nákladmi. Udržateľnosť na prvom mieste ohrozujú kroky samotnej EÚ, ako je Spoločná poľnohospodárska politika so systémom dotácii a kvót, povinné podiely energetických plodín v palivách, či nepodložene prísne hygienické normy vedúce k nedobrovoľným stratám potravín.
Úlohou EÚ pri zabezpečení udržateľnosti potravinového systému by malo byť oslobodenie producentov a distribútorov potravín o čo najviac z týchto bremien.