INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Dá sa podnikať, keď sa nemôžete spoľahnúť na štát a jeho pravidlá? Môže byť firma zisková, keď čelí množstvu podvodníkov, ale policajti si s nimi nevedia rady? A čo v prípade, keď predmet podnikania štát priamo zakazuje?

Pred dvesto rokmi mal priemerný človek šancu vypočuť si svoju obľúbenú skladbu od hudobníka možno raz za život (ak mal šťastie). Pred dvadsiatimi rokmi si mohol kúpiť kompaktný disk a vypočuť si skladbu kedykoľvek mal chuť. Posledné dva roky už nepotrebuje nič, len internet.

 .týždeň uverejnil komentár Martin Vlachynského o kryptomenách dňa 2.10.2016

Narastajúci záujem o vedu medzi politikmi či širokou verejnosťou je bezpochyby dobrá a užitočná správa. Svet, ktorý nás obklopuje, je preplnený komplexnými technológiami a tie vznikli aj vďaka úsiliu množstva vedcov z celého sveta. Prinesie však intenzívnejšia podpora vedy či rozšírenie počtu vedcov viac inovácií a prosperity pre celú spoločnosť? Je naozaj veda hlavným motorom inovácií?

Cieľom našej novej publikácie Menej regulácie, viac reputácie je ukázať verejnosti aj všetkým relevantným osobám, že v odvetviach zdieľanej ekonomiky nečelíme binárnej voľbe medzi verejnou a žiadnou reguláciou. Ale že existuje aj tretia možnosť – súkromná regulácia.

Zdieľaná ekonomika sa pomaly ale isto stáva neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Pri svojom vývoji však naráža na odpor a brzdenie zo strany verejného sektora. Politici a úradníci nevedia a nechcú pochopiť, že by im niekto mohol konkurovať v tvorbe pravidiel, regulácií a pri zabezpečovaní kvalitných a bezpečných služieb pre spotrebiteľov. Už nehovoriac o tom, že by to dokonca mohol robiť lepšie. Zdieľaná ekonomika však už prekročila Rubikon a nie je cesty späť.

Politici sa predbiehajú v tom, akú verziu minulosti prinesú späť prostredníctvom svojej moci. Medzitým podnikatelia vytvárajú budúcnosť pre každého, kto sa jej chce zúčastniť. Tu sú niektoré z najzaujímavejších experimentov v oblasti digitálnych služieb, ktoré menia spôsob, akým pracujeme, žijeme a zároveň robia svet slobodnejším miestom – a to všetko bez rozdeľujúcich verejných debát a prijímania zákonov v parlamente.

Aj v súčasnosti väčšina ľudí verí, že inovácie sú produktom múdrych a výnimočných ľudí. Podľa nich viac inovácií tak dosiahneme zvýšením počtu vzdelaných a inteligentných ľudí v populácii. Harvardský antropológ Joseph Henrich a evolučný psychológ Michael Muthukrishna však odmietajú tento veľmi populárny názor. Podľa nich kľúč k vzniku inovácií leží v prepojenosti našich individuálnych mozgov. Tajomstvo moderného sveta, ktorý plodí také množstvo inovácií, je v masívnom zdieľaní nápadov a myšlienok. Tie sa tak môžu stretávať, miesiť, rekombinovať do nových podôb a vynárať v našich mysliach. Rast inovácií úzko súvisí s veľkosťou sociálnych sietí, prenosovej presnosti a kultúrnej variability.

Tak nejako by sa mohla volať nová hollywoodska komédia. V skutočnosti však nejde o komédiu, ale skôr o thriller. Ktorý navyše nenapísal filmový scenárista, ale sám život a lokálna vláda v spomínanom Las Vegas.

Svet fanúšikov kryptomien, investičných špekulantov, ale aj technologických nadšencov v napätí  očakáva víkend, a konkrétne sobotu 9. júla. Dôvod je jednoduchý. Bitcoin čaká jeden z najočakávanejších míľnikov v jeho krátkej histórii, tzv. “halving”. Je to moment, v ktorom sa vyťaží posledný blok s odmenou rovných 25 bitcoinov. Od tohto momentu sa odmena ťažiarov zníži na 12,5 bitcoinov za každý jeden blok. Slovami ekonóma, tempo emitovania meny sa zníži na polovicu.