INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Ľudia často popierajú, že výška miezd závisí od nejakých objektívnych faktorov, ako je napr. produktivita práce¹. Ich predstava je približne taká, že výška miezd závisí najmä od dobrej vôle zamestnávateľa alebo štátu. Dobrý zamestnávateľ ľuďom "dá zarobiť", chamtivý ich zdiera. Dobrá vláda sa o ľudí stará a žmýka zamestnávateľov v prospech zamestnancov, zlá vláda je "proti ľuďom". Podobné názory existujú len ako intuitívne predstavy, ich stúpenci nedokážu sformulovať na túto tému žiadnu ucelenú teóriu, ktorá by mala nejaké racio (o to viac je v nich ale emócii). V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako sa vlastne mzdy na trhu tvoria a od čoho závisí ich výška.

Každé zmeny v regulácii a Zákonník práce predstavuje reguláciu tvorby pracovných miest, ktoré vedú k zvyšovaniu nákladu, pochopiteľne vplývajú na tvorbu pracovných miest a obmedzujú tvorbu nových pracovných miest, vysvetľoval dňa 1.10.2012 pre TA3 Radovan Ďurana z INESS.

Ako komentoval pre Hospodárske noviny dňa 23.7. 2012 Radovan Ďurana z INESS, projekty pre mladých môžu narušiť trhové prostredie. Program vytvára umelú konkurenciu podnikom, ktoré na podporu nedosiahnu.

Radovan Ďurana z INESS hovoril dňa 9.2. 2012 v relácii Z prvej ruky Slovenského rozhlasu s Františkom Palkom z Inštitútu hospodárskej politiky o spomalení hospodárskeho rastu na Slovensku.

Podľa Radovana Ďuranu z INESS by vláda rozhýbala trh práce, odstraňovaním prekážok podnikania a zamestnávania. Ako uviedol dňa 9.2. 2012 pre Nový Čas, ak sa viac ľudí zamestná, ak im rastú platy, dochádza k ekonomickému rastu. Ak mzdy stagnujú, zvyšovanie platov ledva pokryje rast cien, tak ekonomický rast obyčajne stagnuje.