Nakreslime pravidlá, nie ekonomiku

„Vy ešte nemáte baterkáreň?“ Tak nejak si predstavujem vzájomné podpichovanie ministrov hospodárstva pri čaši vína kdesi na konferenčnom galaprograme. Batérie môžete vo výroku nahradiť výrobou liekov, fotovoltických panelov, munície, čipov a iným aktuálne trendy produktom.

Vyprodukovať nám ich má znalostná ekonomika, priemysel 4.0 a samozrejme zelená ekonomika.

Kopec názvov, cieľov a stratégií – ale zatiaľ to vyzerá, že „skutek utek“. EÚ stále zaostáva vo výrobe všetkých uvedených položiek. Možno to bude tým, že zaostáva celý európsky priemysel. Jedinou odpoveďou vlád na zaostávanie je však len hádzanie čoraz vzácnejších rozpočtových zdrojov na čoraz väčšie množstvo cieľov.

Vezmime si Slovensko. Konkrétnejšie – politiku udeľovania investičných stimulov. Kedysi bola oficiálne zameraná na podporu menej rozvinutých regiónov. Veď sa to aj oficiálne nazýva nie stimuly, ale regionálna pomoc. Postupne sa rétorika okolo investičných stimulov menila a od roku 2017 sa aj legislatíva začala viac točiť okolo pridanej hodnoty a investícií do vedy a výskumu, než okolo vytvorených pracovných miest.

Realita však bola a je taká, že hlavne aby bol investor, stimul už vymyslíme. Naša staršia analýza ukázala, že väčší objem stimulov tiekol až do roku 2017 do okresov s nižšou nezamestnanosťou. Nová analýza, ktorú sme v INESS pripravili, už ukazuje mierny posun. Viac stimulov tečie do okresov s vyššou nezamestnanosťou. No je tomu tak v období, keď zákon stimuly oficiálne mal nacieliť na pridanú hodnotu a nie pracovné miesta.

Potom prichádza k paradoxom. Na jednej strane máme v zozname stimul napríklad pre martinskú odnož VW, ktorá pri prepočte na cenu za vytvorenie pracovného miesta  dosahuje extrémnu výšku. Aspoň teda na papieri, keďže tento stimul nebol zďaleka ešte vyčerpaný – a je otázne, či vôbec vyčerpaný bude. No zároveň sa jedná o výrobu spojenú s elektromobilitou a s vysokou pridanou hodnotou, kde sa nehľadelo na pracovné miesta. V rovnakom zozname však nájdeme aj stimuly spojené napríklad s výrobou dlaždíc. Ak by ste hľadali nejaké spätné oficiálne vyhodnotenie politiky stimulov za posledných 20 rokov, hľadali by ste márne. Stimuly sa dávajú, pretože to robia všetci ostatní. To vám musí stačiť.

V rovnakom čase slovenský aj európsky priemysel čelí neistote ohľadom budúcnosti spaľovacích motorov, chaotickej energetickej a zelenej politike, či náhodným sektorovým daniam. Miesto kreslenia ekonomiky budúcnosti by možno bolo vhodnejšie nakresliť jasnejšie a trvalejšie pravidlá. Ekonomiku k úspechu nevystimulujeme peniazmi.

HN, 10.9.2023