Tohtoročný advent je iný než všetky, na ktoré si pamätáme. Sviatky pokoja sa zmenili na sviatky každodennej neistoty. Do karantény sa podarilo dostať polovici vlády a sledujúc komentáre k aktuálnemu dianiu, na Slovensku opäť ožíva kultúra toho nášho: nechcem sa tešiť zo šťastia iného, hlavne nech sa aj ostatní majú rovnako zle ako ja.

Bez zábran. COVID19 vytrvalo určuje aktuálne témy verejného diškurzu. Unavení z politických škriepok často opomíname ekonomické dopady pandémie a navrhovaných opatrení na elimináciu jej dopadov.Miliarda sem, miliarda tam, rekordné deficity. Pre bežných ľudí neuchopiteľné schémy a čísla. Navyše zahmlené zložitými transfermi z Európskej únie. 

September je vždy výživný. Po letnej hibernácii sa k životu preberajú politici, ožívajú spoločenské debaty, vynárajú sa výzvy a niekedy aj doteraz neexistujúce problémy a tento rok, nadôvažok, jesenné karty začal zhurta miešať aj COVID19.

Tohtoročná letná sezóna rozhodne nie je uhorková. Na financiách sa maká na pláne obnovy, ktorého príprava je nevyhnutnou podmienkou pre získanie 7,5 miliardy eur z EÚ. Na práci došlo k „dohode“ o zvýšení minimálnej mzdy, keď odborári na protest opustili rokovaciu miestnosť.

Preskočili sme do leta, ak teda v postcovidovom období niečo ako leto vo význame širšieho čerpania oddychu existuje. Nielen doháňanie zameškaného, ale aj množiace sa kauzy, ako napr. akademická minulosť našich vrcholových politických predstaviteľov (samého ma zaujíma, ako sa na tieto riadky budem pozerať s odstupom povedzme piatich rokov), sú prísľubom výživných letných mesiacov.

Počty infikovaných koronavírusom nepustia a neexistuje racionálny dôvod pre pretrvávanie núdzového stavu. Jeden z aktuálnych vtipov hovorí: „Koronavírus sa údajne prenáša peniazmi. To vysvetľuje, prečo je na Slovensku tak málo nakazených.“

Vláda len včera predstavila plán otvárania hospodárstva. Nerobil som celoeurópsky prieskum, ale prekvapilo by ma, ak by sme neboli medzi poslednými. Pritom my v INESS sme už – nevydržiac pohľad na „pocitový“ manažment pandémie - na začiatku apríla zverejnili naše COVID19 Manifest pre Slovensko, kde sme vládu k takémuto plánu otvárania na základe kvantifikovateľných parametrov vyzývali. Toto stále aktuálne manifesto s podtitulom Ako by malo Slovensko v najbližších týždňoch postupovať nájdete na strane 3. Na tomto mieste s nádejou oznamujem, že náš kolega Juraj Karpiš sa stal členom nového ekonomického krízového štábu.

Svet sa zmenil. Stačilo pár týždňov a je úplne iný, než sme ho poznali doteraz. Na tomto mieste nemyslím len karanténu a všadeprítomný strach z nakazenia Coronavírusom. Obavy mám z fungovania zdravotníckej infraštruktúry, nedostatočného (aj náhodného) testovania, ale aj z ekonomických dôsledkov, ktoré na vlastnej koži už dnes zažívajú mnohé podniky, živnostníci, či umelci. A samozrejme štátna kasa, pretože dosluhujúca vláda nevyužila zlaté roky ekonomického rastu na vytvorenie rezervného vankúša pre horšie časy. Naopak, pár dní pred voľbami pripravila dokonalú nášľapnú mínu v podobe 13. dôchodkov.

Hlavnou témou uplynulých aj nadchádzajúcich dní sú pochopiteľne voľby. Politické strany k voličom pristupujú rôzne. Buď sľubujú a programy sa nesú v duchu „stačia heslá“, a uvidíme, či nás katapultujú do parlamentu a to, kde na sľuby vezmeme, nás najbližšie štyri roky trápiť nebude, alebo pripravujú komplexné programy, ktoré sú ale tiež skôr zoznamom neradikálnych úprav parametrov systému, lebo čo ak sa volič prílišnej odvahy zľakne. Sú aj výnimky, ale skutočne odvážnych návrhov je v programoch politických strán menej ako snehu v tohtoročnej januárovej Bratislave.

„Ľudia sa na príchod internetových technológií pozerajú očami minulosti [...] a pritom im uniká hlavná zápletka - internet nekonkuruje len analógovým podnikateľom a kamenným obchodom, ale predovšetkým svetu zákonov, úradníkov a politiky.“ Róbert Chovanculiak