Vláda len včera predstavila plán otvárania hospodárstva. Nerobil som celoeurópsky prieskum, ale prekvapilo by ma, ak by sme neboli medzi poslednými. Pritom my v INESS sme už – nevydržiac pohľad na „pocitový“ manažment pandémie - na začiatku apríla zverejnili naše COVID19 Manifest pre Slovensko, kde sme vládu k takémuto plánu otvárania na základe kvantifikovateľných parametrov vyzývali. Toto stále aktuálne manifesto s podtitulom Ako by malo Slovensko v najbližších týždňoch postupovať nájdete na strane 3. Na tomto mieste s nádejou oznamujem, že náš kolega Juraj Karpiš sa stal členom nového ekonomického krízového štábu.

Svet sa zmenil. Stačilo pár týždňov a je úplne iný, než sme ho poznali doteraz. Na tomto mieste nemyslím len karanténu a všadeprítomný strach z nakazenia Coronavírusom. Obavy mám z fungovania zdravotníckej infraštruktúry, nedostatočného (aj náhodného) testovania, ale aj z ekonomických dôsledkov, ktoré na vlastnej koži už dnes zažívajú mnohé podniky, živnostníci, či umelci. A samozrejme štátna kasa, pretože dosluhujúca vláda nevyužila zlaté roky ekonomického rastu na vytvorenie rezervného vankúša pre horšie časy. Naopak, pár dní pred voľbami pripravila dokonalú nášľapnú mínu v podobe 13. dôchodkov.

Hlavnou témou uplynulých aj nadchádzajúcich dní sú pochopiteľne voľby. Politické strany k voličom pristupujú rôzne. Buď sľubujú a programy sa nesú v duchu „stačia heslá“, a uvidíme, či nás katapultujú do parlamentu a to, kde na sľuby vezmeme, nás najbližšie štyri roky trápiť nebude, alebo pripravujú komplexné programy, ktoré sú ale tiež skôr zoznamom neradikálnych úprav parametrov systému, lebo čo ak sa volič prílišnej odvahy zľakne. Sú aj výnimky, ale skutočne odvážnych návrhov je v programoch politických strán menej ako snehu v tohtoročnej januárovej Bratislave.

„Ľudia sa na príchod internetových technológií pozerajú očami minulosti [...] a pritom im uniká hlavná zápletka - internet nekonkuruje len analógovým podnikateľom a kamenným obchodom, ale predovšetkým svetu zákonov, úradníkov a politiky.“ Róbert Chovanculiak

Zvolebnieva sa. Toto intenzívne obdobie súboja o voličskú priazeň je za poslednú dekádu vždy postrachom pre verejné financie. O podnikateľoch, ktorých mnohí politici vnímajú buď ako nepriateľov systému, v lepšom prípade ako dojnú kravu ani nehovoriac. V rebríčku kvality podnikateľského prostredia, ktorý zostavuje Svetová banka, nás už predbehol nielen Azerbajdžan, ale aj Rwanda. Nové sociálne balíčky, minimálne dôchodky, najrôznejšie poukazy, zvyšovanie minimálnej mzdy...

Som rád, že môžem toto číslo Market Finesse uviesť veľkým úspechom mladých talentovaných slovenských stredoškolákov. V pražskom medzinárodnom finále Ekonomickej olympiády v Českej národnej banke si pätica najlepších Slovákov zmerala vedomosti s rovesníkmi z Česka a Maďarska. 15 finalistov sa kvalifikovalo spomedzi 20 tisíc súťažiach vo všetkých 3 krajinách.

Zdravotníctvo je sektor, v ktorom sa dajú relatívne ľahko identifikovať a medializovať najvypuklejšie problémy – koniec koncov každý je tak trochu rukojemníkom (ne)kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ťažie sa však navrhujú riešenia na zlepšenie stavu a extrémne ťažko sa tieto návrhy presadzujú. Reformný tím okolo bývalého ministra Zajaca by o tom vedel rozprávať. Presadiť zmeny v zdravotníctve mnohí politickí marketéri považujú za politický bozk smrti. Napriek tomu, že racionálnejšia časť politikov si uvedomuje nevyhnutnosť zmien, na slovenskej politickej scéne nájdete nositeľov zmien v tomto sektore ťažie ako šafran na trávniku pred parlamentom.

Rok sa prehupol do poslednej štvrtiny. Z fiškálneho hľadiska je tento čas zaujímavý hlavne kvôli tzv. zákonu roka, ergo Zákona o štátnom rozpočte. Minister financií sa chystá do Národnej banky Slovenska. S ministerským kreslom sa mohol rozlúčiť veľkolepo – história si ho mohla pamätať ako prvého slovenského financmajstra, ktorý predložil vyrovnaný rozpočet. Nestalo sa, a predložil rozpočet, ktorý nás sklamal absenciou ambicióznosti. Štát aj v tomto roku dostane o miliardu eur viac, ako plánoval. A tam, kde mala žiariť zelená farba prebytkového rozpočtu, stále oči vypaľuje červená farba deficitu. Pritom by stačilo vymýšľať menej nových dávok a programov, a rozpočet by bol hravo prebytkový. Osobitným problém rozpočtu sú ale rezervy, ktoré dosiahnu rekordných takmer 800 miliónov eur. Tieto rezervy umožnili práve prudko rastúce príjmy, Paradoxom tohto rozpočtu je skutočnosť, že i napriek prebytku príjmov – ktorý mohol po rokoch zvyšovania daňových sadzieb a daňových základov konečne viesť k znižovaniu daňového bremena - vláda navrhuje novú daň, daň reťazcov, ktorú vo vyšších cenách zaplatia spotrebitelia.

6 326 eur. To je výška poplatku priemerného občana Slovenska za štátne služby na tento rok. Každého jedného, vrátane novorodencov, detí, či dôchodcov alebo zdravotne postihnutých. Ak sa vám to zdá neuveriteľné, tak vedzte, že je to ešte o 169 eur viac ako vlani. A aj keď štátu platíte na daniach, odvodoch a spotrebe z roka na rok viac, stále to nestačí a svojich občanov viac a viac zadlžuje. Tento rok každý z nás dlhuje veriteľom Slovenskej republiky 8213 eur.

Po mesiaci je tu zase. Aprílový Market Finesse prináša tradičnú smršť kvalitných článkov, ale aj reportáže z našich podujatí a pripomienky nových publikácií vydaných INESS.