INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Ďalší významný európsky líder správne konštatuje, že zaostávame za našimi globálnymi konkurentmi. Dôvod? Nízky rast spôsobený hromadou byrokracie zavedenej od poslednej finančnej krízy.

Od prijatia Maastrichtskej zmluvy (od 1. januára 1994 do 1. januára 2024) sa počet právnych predpisov EÚ zvýšil o 729 percent a od prijatia Lisabonskej zmluvy (od 1. januára 2010 do 1. januára 2024) o 101 percent. Túto infláciu právnych predpisov predstavujú najmä nariadenia EÚ.

INESS sa pripojil k početnej skupine think-tankov, ktoré nesúhlasia so zavedením minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb pre veľké spoločnosti. V nasledujúcom texte si môžete prečítať zhrnutie stanoviska, ako aj samotné stanovisko, ktoré bolo zaslané Európskym inštitúciám a poslancom Európskeho parlamentu. Anglická verzia je dostupná na tomto linku.

Podľa 63 percent Talianov EÚ v pandémii zlyhala. A na otázku, kto bol ich najdôležitejším partnerom v najhorších dňoch COVID-19 krízy, iba 4 percentá spomenuli EÚ, zato 25 percent menovalo Čínu...

V EÚ dlhodobo panuje snaha obmedziť voľnosť členských štátov v tvorbe daňovej politiky. Jedným z nástrojov je odstránenie potreby jednohlasného rozhodovania pri prijímaní nových spoločných európskych daňových zákonov.

 Počuli ste už pojem „vrtuľníkoví rodičia“? Sú to prehnane starostliví rodičia, ktorí ako vrtuľníky krúžia v každej situácii okolo svojich potomkov, neustále ich korigujú a komandujú. Výsledkom sú rozmaznané ufňukané deti, neschopné samostatného konania a rozhodovania.

Európska komisia udelila Google rekordnú pokutu 4.3 miliardy eur a požaduje zásadné zmeny v jeho business modeli kvôli údajnému porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže pri operačnom systéme Android. Komisia tvrdila, že Google zneužíval výrobcov smartfónov na zabetónovanie svojej dominantnej pozície, zviazaním prístupu do Google Play Store s ďalšími produktmi Google, ako je prehliadač Chrome, či Google mapy.

Po voľbách v Taliansku bolo jasné, že v Európe bude veselo, keď na najvyššie priečky vyskočili obávaní populisti z Ligy severu a Hnutia piatich hviezd.

V Nemecku sa koncom septembra konali parlamentné voľby. Podľa očakávaní zvíťazila strana kancelárky Angely Merkel, ktorá úraduje na tomto poste už od roku 2005. V tomto ohľade nič nové, veľký  rozruch však spôsobilo zvolenie strany AfD – Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko) do spolkového parlamentu.