Spomienky na premárnené zlaté časy

Minulý týždeň sme sa od na dôchodok sa chystajúceho ministra financií dozvedeli, že ekonomický vrchol máme za sebou. Aby ste sa nedivili, ak ste si to nevšimli. On vás varoval!

Všimnúť si vrchol nebolo jednoduché. Áno, utešene nám rastie HDP, mzdy, klesá nezamestnanosť. Štátny rozpočet preteká príjmami – od roku 2016 narástol výber daní a odvodov o 5 miliárd eur. Ak neviete, či je to veľa alebo málo – príjmy verejnej správy sú okolo 30 miliárd eur. Z toho nemalá časť doslova padla z nebies – veď len v roku 2018 boli príjmy nakoniec vyššie o 950 miliónov eur, než si verejná správa pôvodne na ten rok naplánovala.

Napriek tomu vravíte, že ste si vrchol nevšimli? No, ak ste pozerali na to, čo robí, alebo skôr nerobí vláda, tak sa ani nedivím. Zlaté časy mohli byť obdobím veľkých zmien. To, že vyrovnaný rozpočet napriek dodatočným príjmom nebol v roku 2017 (ako pôvodne zvažoval Kažimír), ale má byť až v tomto roku (vzhľadom k chystaným sociálnym balíčkom a ekonomickému vývoju v Európe je podmieňovací spôsob na mieste) odpustime. Ale všimli ste si čokoľvek iné? Nie, o reformy vláda na vrchole ani nezakopla.

Začnime školstvom. Bývalý minister Plavčan najskôr sfúkol návrh reformy od aktivistov, lebo on mal v pláne „najväčšiu reformu za 25 rokov.“ Nič, a k rovnakému nič smeruje aj jeho nasledovníčka. Alebo poľnohospodárstvo. Oprava dotačného systému? Participácia na tvorbe programov Rozvoja vidieka? Nič, našli sa peniaze na zelenú naftu, nenašli sa na rozbehnutie pozemkových úprav, ktoré slovenské poľnohospodárstvo zúfalo potrebuje. Aspoň zdravotníctvo? Nie, okrem piateho kola oddlžovania nemocníc sa nič zásadné nezmenilo. Možno opatrný prísľub na stratifikáciu nemocníc do roku 2030. Zadlžovanie pokračuje, priemerný vek všeobecných lekárov a pediatrov ďalej rastie, a z rozpočtu sa zase časť zdrojov presunula z poistencov štátu na iné účely.

Reforma ESO zďaleka nedosiahla sľubované zmeny. Počet zamestnancov verejného sektora nie len že neklesá ale každoročne narastá o tisícky ľudí. Zároveň sme sa nedočkali žiadnych manažérskych zmien v spôsobe riadenia ľudí a ich odmeňovania na základe úspešnosti dosahovania cieľov. Investuje sa hlavne z eurofondov, takže sa nakupujú vlaky a kilometre diaľničných tunelov, kým existujúci vozový park a cesty prvej triedy sa rozpadajú pre zanedbanú údržbu.

SMEblog, 11.2.2018