INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

13. ‎marca ‎2019 o ‏‎7 hodine a 36 minúte som si odfotil stránky ministerstva financií, kde bol zobrazený citát bývalého ministra Petra Kažimíra: „Slovensko bude mať vyrovnaný rozpočet v roku 2019“.

Spravil som to preto, lebo som Kažimírovmu výroku neveril. A dnes mu už neverí nikto, ani jeho nástupca, nový minister Kamenický.

Solídny hospodársky rast. Rastúce daňové príjmy. Rekordne nízka nezamestnanosť. Jeden by povedal, že spravovať rozpočet za takýchto podmienok musí byť radosť.

Minulý týždeň sme sa od na dôchodok sa chystajúceho ministra financií dozvedeli, že ekonomický vrchol máme za sebou. Aby ste sa nedivili, ak ste si to nevšimli. On vás varoval!

Koniec roka priniesol aj koniec jednej éry. Skončilo sa kvantitatívne uvoľňovanie pod taktovkou Európskej centrálnej banky. Aspoň tak znie oficiálny príbeh. Lepší termín by však znel „prerušilo sa“.

Problematika verejných financií nie je úplne intuitívna. Preto je dobré si ju z času na čas priblížiť na jednoduchom príklade.

V histórii Slovenskej republiky sme ešte nikdy nemali vyrovnaný rozpočet. Vlády hospodária v červených číslach bez ohľadu na to, čo sa deje okolo nich. Je jedno či vonku zúri kalamita v podobe hospodárskej krízy (a deficity oscilujú okolo 5% HDP), alebo zažívame slnečné dni vysokého ekonomického rastu (a deficity sa pohybujú v rozmedzí 1-3 % HDP) . Politici jednoducho preferujú život na dlh za všetkých okolností.

V rozpočte na rok 2017 si naplánovalo ministerstvo kultúry, že zvýši výdavky na inštitucionálnu podporu organizácií rezortu a na dotačný systém. Na prvú kapitolu pôjde tento rok o skoro 30 mil. eur viac ako šlo minulý rok (navýšenie o 30%) a na dotačný systém pôjde o 6 mil. eur viac (navýšenie o 60%).

Tento rok vláda vyberie o dve miliardy eur viac, ako si pred dvoma rokmi naplánovala, no verejný deficit bude vyšší oproti pôvodnému plánu. A to rovno o jednu miliardu. Plán bol totižto vyrovnaný rozpočet. To znamená len jedno – vláda premieňa veľkú časť neočakávaných príjmov na výdavky.

Mít vyrovnaný rozpočet je jistě prima. Ještě víc prima by ale bylo, kdyby do něj člověk mohl dávat míň peněz. Jenže o tom, kolik dáme do státního rozpočtu korun, za které bychom si možná radši pořídili něco podle své hlavy, se při oslavách „vyrovnanosti“ nemluví, vždyť obecného blaha už bylo dosaženo!

Napriek rečiam o úsporách, šetrení a škrtoch je realita trocha iná. Slovensko počas krízy zažilo rekordný rast výberu daní, ako aj výdavkov.