Ako kompenzovať priemysel za nepriame náklady uhlíka
Za posledný rok vzrástla cena povolenky radikálne - o takmer 100 %. To sa, pochopiteľne, dotýka všetkých producentov priamych emisií CO2, ktorí povolenky musia nakupovať. Málo sa však hovorí o skutočnosti, že podobným tempom rastie aj cena elektriny – do ktorej sa premietajú náklady na povolenky. Vďaka prepojeným trhom s elektrinou sa to týka aj Slovenska, a to bez ohľadu na vysoký podiel produkcie bezemisnej elektriny v jadrových a vodných elektrárňach.
Výsledkom sú nepriame nezamýšľané dopady obchodovania s povolenkami. Rastúca cena elektrickej energie postihuje aj firmy, ktoré majú vysoko ekologickú výrobu, zvlášť ak je energeticky náročná. I napriek nízkym emisiám CO2 tak aj tieto firmy musia platiť vysoké náklady za povolenky skryté v cene elektriny. To, pochopiteľne, motivuje k presunu takýchto výrob do krajín, kde ešte nie je produkcia emisií CO2 spoplatnená.
Európska komisia si je tejto skutočnosti – rizika vývozu emisií CO2 do zahraničia - vedomá, a preto umožňuje členským štátom kompenzovať nepriame náklady. Kompenzácie ale nie sú jasne stanovené a štáty k nim pristupujú rozdielnym spôsobom.
Podmienky kompenzácií na Slovensku patria medzi menej štedré, štát nevyužíva možnosti vlastných zákonov. Ak nemá dôjsť k presunu týchto výrob do zahraničia, budú potrebné zmeny v legislatíve. O to viac, že Európska komisia navrhuje zásadné urýchlenie znižovania emisií – čo sa prenesie do ďalšieho rastu ceny povoleniek.
Aj z týchto dôvodov sme organizovali konferenciu Priemysel na odchode? začiatkom septembra 2021 (prednášky a prezentácie tu). A aj na základe príspevkov, ktoré na konferencii odzneli a na základe medzinárodných porovnaní sme prišli so štúdiou, v ktorej popisujeme možnosti, ako nastaviť kompenzáciám rozumný rámec.
Štúdia s názvom Ako kompenzovať priemysel za nepriame náklady uhlíka je dostupná na tomto linku.
Podľa nášho názoru by pravidlá kompenzácií mali byť nastavené tak, aby vláda nezasahovala z rôznych iných dôvodov do vyplatenej sumy, ale aby schéma bola nastavená transparentne a predvídateľne do budúcnosti. Zároveň navrhujeme, aby kompenzácie boli vyplácané vo výške, ktorú umožňuje európska legislatíva (max 25% z dražieb povoleniek, na 75% oprávnených nákladov). Takisto navrhujeme zrušenie minimálnej hranice 1 GWh a otvorenie schémy pre všetky priemyselné podniky.
K samotnej štúdii sme spracovali aj doplňujúce texty a podcasty:
Texty:
1) Aký je rozdiel medzi kompenzáciami nepriamych nákladov a kúpou emisných povoleniek
2) Ako funguje obchod s emisnými povolenkami a prečo ich cena prudko rastie
3) Aké sú emisné ciele a štatistiky Slovenska
Podcasty:
#INESSnaDNES k rastúcej cene elektriny