Priemysel na odchode? Medzinárodná konferencia - záznam

Vo štvrtok 9. septembra sa v priestoroch hotela Radisson Blu Carlton uskutočnila expertná medzinárodná konferencia Priemysel na odchode?, ktorú organizoval inštitút INESS v partnerstve s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy a pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

Celkovo 13 rečníkov v dvoch paneloch prednášalo a diskutovalo na tému dekarbonizácie ekonomiky v kontexte prudko rastúcich cien emisných povoleniek a cien elektriny a o dopadoch tejto situácie na slovenský priemysel. Európsky priemysel zažíva šokový rast cien povoleniek a následne aj elektriny, keď ceny oboch za posledný rok narástli o viac než 100 percent.

Nasledujúci text stručne popisuje základné body prednášok, ktoré odzneli na konferencii. Na stránke priemysel2021.eu nájdete dostupné prezentácie, videozáznamy prednášok, ako aj fotogalériu.

Prvý panel

Radovan Ďurana, INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

Radovan Ďurana privítal účastníkov a otvoril konferenciu. Potrebu konferencie zdôvodnil aktuálnym vývojom cien povoleniek a následne elektrickej elektriny, z čoho vyplývajú významné dopady na slovenskú ekonomiku, v ktorej štvrtina zamestnancov pracuje v priemyselnej výrobe. Vysoké ceny elektriny nezasiahnu len emitentov priamych emisií, ale aj ekologickú výrobu náročnú na spotrebu elektrickej energie.

Peter Ondko, Boston Conslulting Group

Peter Ondko vo svojej prezentácii vysvetlil ako legislatíva európskej únie umožňuje štátom kompenzovať vysoké náklady elektriny pre podniky, ktoré nemajú vysoké priame emisie a využívajú ekologickú výrobu. Ide o takzvané kompenzácie nepriamych nákladov. Zároveň uviedol zoznam 14 krajín ktoré už kompenzácie vyplácajú a trinástich krajín EÚ, ktoré kompenzácie nevyplácajú. Popísal rozdiely medzi krajinami vo výpočte kompenzácií, ktoré nie sú fixne stanovené. Na porovnanie ukázal, že súčasná miera kompenzácií na Slovensku dosahuje len dve percentá z príjmov z predaja emisných povoleniek oproti európskemu priemeru 18 percent. Intenzita pomoci tak dosahuje len 5 percent, kým v iných krajinách až 75% V závere prezentácie Ondko ukázal, že ceny elektriny pre veľkoodberateľov na Slovensku sú vyššie aj po uplatnení úľav ako v Nemecku alebo vo Francúzsku. Prezentácia p. Ondka nie je verejne dostupná, medzinárodné porovnania budú súčasťou analýzy, ktorú bude publikovať INESS v nasledujúcich týždňoch.

Marcel Klimek, štátny tajomník Ministerstva Financií SR

Marcel Klimek vymenoval dôvody, kvôli ktorým podľa neho rastú trhových cien elektriny v Európskej únii. Ide hlavne o prudké ekonomické oživenie po druhej vlne pandémie, počasie, predčasné uzavretie jadrových blokov v Nemecku a rastúce ceny emisných povoleniek. Ďalším dôvodom vysokých cien elektrickej energie je dedičstvo predošlej exekutívy, ktorá zanechala historický dlh v doplatkoch za elektrinu z obnoviteľných zdrojov, nevýhodný systém dotácií solárnej elektriny, predraženie výstavby JE v Mochovciach, politicky ovplyvňovaný regulačný úrad a škodlivá dividendová politika. Uviedol, že silová zložka elektriny na burze predstavuje 40 až 45 percent výslednej ceny. Poznamenal, že v období 2009 až 2017 trhová cena silovej elektriny kontinuálne klesala a v roku 2021 dosahuje úrovne spred krízy v roku 2009.

Zle nastavená podpora obnoviteľných zdrojov zvyšuje cenu domácností o 18 eur na megawatt hodinu, podpora ťažby domáceho uhlia v Novákoch o 5 eur, vysoké náklady na prevádzku prenosovej sústavy by mohli byť nižšie o 5 eur pri dosiahnutí priemeru EÚ. Možnosť poskytnúť kompenzácie nepriamych nákladov bola v roku 2020 predĺžená do konca 2030. Dnes umožňuje zákon použiť 25 percent výnosov z dražieb kvót na kompenzácie. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ kompenzuje Slovenská republika nepriame náklady málo, čo má negatívny dopad na konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Prezentáciu nájdete TU a videozáznam je dostupný TU.

Peer Ritter – Head of Unit, Generálne riaditeľstvo EK pre hospodársku súťaž

Peer Ritter sa pripojil online z Bruselu. Vo svojej prezentácii popisoval nepriame kompenzácie z pohľadu politiky štátnej pomoci a jej dopadu na hospodársku súťaž. Zdôraznil, že pravidlá pre poskytovanie nepriamej pomoci sa menili a tento rok vstúpili do platnosti. Upozornil že niektoré koeficienty potrebné pre výpočet kompenzácií zverejní Eurostat až v októbri. Naznačil že v blízkej dobe sa nepripravujú zásadné zmeny v kompenzáciách, keďže systém momentálne umožňuje krajinám zohľadňovať lokálne špecifiká. Prezentácia p. Rittera je dostupná ako videozáznam TU.

Jan Tůma, Vedúci oddelenia obchodovania s emisiami Ministerstvo životného prostredia ČR

Ján Tůma popísal situáciu v oblasti kompenzácií nepriamych nákladov v Českej republike. Tieto kompenzácie sa začali vyplácať až tento rok za nepriame náklady minulého roka. Objem vyplatených kompenzácií dosiahol 50 miliónov eur čo je viac ako trojnásobok kompenzácií vyplatených na Slovensku. Česká republika využíva maximálnu mieru kompenzácií stanovených legislatívou EÚ. Vo svojej prezentácii ďalej upozornil na to, že kompenzácie sú skôr dočasný nástroj, nemôžu byť riešením zachovania výroby závislej na fosílnych palivách. Poukázal na vysoký objem prostriedkov, ktoré sú v modernizačných fondoch dostupné pre český priemysel a energetiku, pričom záujem o tieto podporné schémy je nízky. Potrebné sú nové investície do obnoviteľných zdrojov, či investície do výroby zeleného vodíka. PDF Prezentáciu nájdete TU a videozáznam je dostupný TU.

Cillian O’Donoghue Director of Energy & Climate Change, Eurometaux

Prezentácia pána O’Donoghue bola jedným z vrcholov konferencie. Dozvedeli sme sa o mnohých súvislostiach týkajúcich sa priemyslu a pripravovaných regulácií EÚ. Podľa aktuálneho plánu by uhlíkové čo malo byť zavedené v roku 2026 pričom sa počíta s ukončením kompenzácií nepriamych nákladov. O’Donoghue upozornil, že koncept návrhu uhlíkového cla neobsahuje žiadne nástroje, ktoré by kompenzovali nepriame náklady vysokých cien elektriny a preto by sa v kompenzáciách malo pokračovať. Vo svojej prezentácii porovnal, v akej miere sa prenáša cena povolenky do ceny elektriny v členských štátoch Európskej únie Slovensko pritom dosahuje viac ako 80 percent, a to i napriek veľmi ekologickej výrobe elektriny. Vysvetlil, prečo uhoľná elektrina určuje výsledné ceny elektriny.  Poukázal tiež na skutočnosť, že zahraničná výroba uhlíka je v priemere omnoho viac emisne náročnejšia, ako výroba v Európe. Zvlášť ukončenie slovenskej produkcie a jej nahradenie napríklad dovozom zo Spojených arabských emirátov, by znamenalo výrazne vyššie emisie CO2. V jeho prezentácii nájdete porovnanie aj pre nórskych ruských alebo čínskych výrobcov hliníka. PDF Prezentáciu nájdete TU a videozáznam je dostupný TU.

Jakub Wiech. Žurnalista, Energetyka24 (Poľsko)

Jakub Wiech poskytol svoj výstup vo forme videa. Vo svojej prezentácii popísal súčasnú energetickú politiku Poľska ohľadom na nové záväzky Zelenej dohody. Zdôraznil, že Poľsko je naďalej krajinou vysoko závislou na spaľovaní uhlia, čo je dôsledkom dlhodobého ignorovania nízkoemisných cieľov Európskej únie. Aj napriek tomu je však už v Poľsku pomerne významný objem kapacít na výrobu elektriny z vetra, rovnako vzrástol objem solárnej elektriny. Pripravuje sa ale program rozsiahlych investícií do vetra na pobreží Baltského mora (11 GW) ako aj investícia do novej jadrovej elektrárne ktorá je však ešte len v zárodku. S ohľadom na rastúce ceny elektriny sa v Poľsku pripravuje dotačný program pre 300 podnikov, tento program zníženia ceny elektriny by mal byť financovaný z výnosov predaja emisných povoleniek. Videozáznam jeho prednášky nájdete TU.

Diskusia k prvému panelu

Najviac otázok v diskusii bolo smerovaných na pána Klimeka a ich predmetom bol objem prostriedkov použiteľných na kompenzácie nepriamych nákladov. Klimek uviedol, že ešte prebieha vyjednávanie o rozpočte na budúci rok a preto nemôže potvrdiť, či štát objem týchto prostriedkov navýši. Z publika sa tiež  zapojila aj pani Fischerová z Ministerstva životného prostredia s otázkou na pána Rittera, či sa neuvažuje s revíziou guidelines Modernizačného fondu, ktorý by si zaslúžil iné pravidlá. Ritter otázku nevedel zodpovedať. Publikum tiež reagovalo na vystúpenie pána Túmu, ktorý tvrdí, že sa málo využívajú modernizačné fondy. Padla otázka, ako môže reagovať podnik, ktorý už má zainvestované do zelenej výroby ale musí znášať vysokú cenu elektrickej energie vplyvom drahých uhlíkových povoleniek. Tuma uviedol, že musí dôjsť ku kompletnej reštrukturalizácii výroby elektriny aj priemyselnej výroby Cillian O´Donoghue zdôraznil, že kapacita energetických zariadení v Európe ani dnes nedostačuje na elektrifikáciu priemyselnej výroby. Len prechod chemického priemyslu na elektrickú energiu by znamenal spotrebu dodatočných zdrojov v objeme 10 až 20 násobku súčasnej spotreby elektriny Slovenska. Videozáznam diskusie je dostupný TU.

Druhý panel

Martin Vlachynský, INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

Martin Vlachynský otvoril druhý panel krátkym príhovorom, v ktorom načrtol súvislosti cien elektriny, dekarbonizácie, emisných povoleniek a ich dopadov na slovenský priemysel.

Milan Veselý, Generálny riaditeľ Slovalco

Vo svojom vystúpení upozornil, že problém nie je len historický dlh a tarifné povolenky, ale aj cena silovej elektriny. Chybu nevníma ako „slovenskú“, či zlyhanie slovenskej vlády, súhlasí s myšlienkou dekarbonizácie, ale tá v súčasnosti potláča pôvodný zámer. Firmy, ktoré už dekarbonizovali svoju výrobu musia aj tak znášať vysoké ceny dekarbonizácie. Výsledkom je zatváranie ekologických prevádzok – carbon leakage – a ich únik do zahraničia s menej ekologickou výrobou. Upozornil, že ročne štát získa aukciami povoleniek takmer polmiliardu eur, ale na kompenzácie uvoľní len 3 mil. eur. To považuje za nespravodlivé, nefunguje to, špičkové (ekologicky, ekonomicky) podniky to ohrozuje. Kompenzácie v Nemecku sú omnoho vyššie. Zdôraznil, že bez kompenzácii je pre Slovalco nereálne fungovať, lebo pri dnešných cenách elektriny už len variabilné náklady znamenajú stratu. Videozáznam jeho prednášky nájdete TU.

Branislav Klocok, Výkonný riaditeľ OFZ

Branislav Klocok vo svojej prezentácii upozornil, že intenzita podpory vo Francúzsku dosahuje 75%, kým v SR len 5 %. Slovensko dáva na kompenzácie 2% výnosov z aukcií povoleniek, kým FR až 37%. Vo výsledku, Slovensko má o 15 % drahšie ferozliatiny, aj keď priame náklady má o 18%  nižšie – rozdiel robí práve veľkosť kompenzácii. V porovnaní s Čínou sú slovenské ferozliatiny o 24 % drahšie. Ak by OFZ ukončila podnikanie, zvýšili by sa emisie práve v Ázii, došlo by k výpadku príjmov štátneho rozpočtu o 35 mil. eur, zaniklo by 2,5 tisíca pracovných miest, vzrástla by výška poplatkov za prenos elektriny, klesol by export o 71 mil. eur. Upozornil, že poplatky nie sú problém, ale cena silovej energie je – preto musí byt zaťažená aj energia na vstupe do EU, teda dovozným clom na výrobky ktoré sú závislé na elektrine. Prezentácia je dostupná TU a videozáznam je dostupný TU.

Gabriela Fischerova, Generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia, MŽP SR

Gabriela Fischerová uviedla problematiku kompenzácií do širšieho kontektu. Globálna klimatická kríza tu je a konať musíme. EÚ predpokladá, že aj zvyšok sveta sa začne správať rovnako zodpovedne a začne obmedzovať emisie. Vo svojej prezentácii ďalej uviedla že štáty majú voľnosť v systéme nastavenia kompenzácií nepriamych nákladov, čo však vedie ku konkurencii medzi krajinami v rámci EÚ. Preto by sa kompenzácie mali zharmonizovať, aby to bolo spravodlivé. Využitie výnosov z predaja povoleniek envirofondom nefunguje moc dobre a súvisí to s nastavením verejných financií. Ministerstvo životného prostredia aktuálne navrhuje použiť 70 percent z výnosov z predaja povoleniek na kompenzácie nepriamych nákladov. Videozáznam jej prednášky nájdete TU.

Marek Senkovič, Generálny riaditeľ Slovnaft a.s.

Marek Senkovič vo svojej prezentácii uviedol, že dekarbonizácia neznamená len vyššiu cenu elektriny, ale aj ostatné investičné náklady. Ďalšie investície budú potrebné, firmy sa budú musieť orientovať viac na využívanie zeleného vodíka, hoci ten je násobne drahší ako šedý vodík. Rast cien a ceny povoleniek, elektriny a ropy znamená pre Slovnaft rast výrobných nákladov o 100 miliónov dolárov. Vo svojej prezentácii ďalej upozornil, že prebiehajúca debata Fit for 55 môže ohroziť desiatky podnikov. Zdôraznil, že súčasná situácia vyvoláva konkurenciu medzi krajinami, bohatšie krajiny, ktoré si môžu dovoliť viac dotácii, budú víťazmi. Stavia to firmy pred otázku Make or buy? – oplatí sa vyrábať, alebo dovážať?

Podľa neho je debata o záchrane planéty povrchná. Nahradenie uhoľných elektrární napríklad jadrovými by mohlo priniesť efektívnejšie riešenie, ako drahé budovanie obnoviteľných zdrojov. Napríklad výmena fosílnych áut za elektromobily znamená celkový dopad na emisie len 1,5%  percenta. Zavádzanie elektromobilov nepovažuje za dobrú klimatickú politiku zvlášť ak je masívne podporovaná dotáciami keďže všetkých 250 mil. áut v Európe vylúči len dvakrát toľko emisií ako 10 najväčších uhoľných elektrární v Európe (z toho 7 v Nemecku). Riešenia vidí v zlepšení spaľovacích motorov, prípadne mierne zníženie komfortu v preprave. Ako porovnanie uviedol, že podobný pokles emisií by bolo možné dosiahnuť, ak by sa v USA priemerná spotreba auta vyrovnala v spotrebe auta v Európe. Videozáznam jeho prednášky nájdete TU.

Richard Sulík, Minister hospodárstva SR

Richard Sulík v úvode svojej prezentácie vyjadril pochopenie pre zástupcov priemyslu.Takisto nepovažuje ambíciu znížiť emisie o 55 percent za správnu. Už keď sa malo hlasovať o 40% znížení v Európskom parlamente, tak ešte ako európsky poslanec s tým nesúhlasil. Podporoval hodnotu zníženia 30 percent, pretože tá bola akceptovateľná priemyslom a zdalo sa, že pre tento pokles by sa mohla nájsť aj celosvetová podpora. Nakoniec bolo schválených 40 percent, nová Európska komisia presadzuje 55 percent ako dôsledok politického tlaku, nie tlaku odborníkov. Systém obchodovania s povolenkami a podporou obnoviteľných zdrojov energie považuje, na základe knihy H. Sinna za zelený paradox. Tieto politiky si protirečia a neutralizujú sa, iba jedna by priniesla lepší výsledok. Tvrdí, že žijeme v dobe absurdít, v parlamente nesedia podnikatelia ale ekoteroristi. Malá krajina však proti tomu nemôže a nedokáže bojovať. Čo teda robiť? Odstrániť odsek 8 zo zákona o povolenkách,  aby vláda nemala voľnú ruku v tom, koľko prostriedkov sa použije na kompenzácie.  Navrhol zriadenie pracovnej skupiny, ktorá navrhne, ako spravodlivo rozdeliť peniaze z povoleniek naspäť do kompenzácií. Uviedol tiež, že v rámci zimného balíčku aplikáciea euro smerníc SR prestane priamo dotovať obnoviteľné zdroje a teda dôjde ku ukončeniu zeleného paradoxu. Videozáznam jeho prednášky je nájdete TU.

Vladislav Jurík, Riaditeľ sekcie regulácia v Stredoslovenskej distribučnej, a.s.

Vladislav Jurík vo svojej prezentácii uviedol že na Slovensku 43 percent z ceny elektriny tvorí komodita ovplyvňovaná trhovým vývojom, náklady na distribúciu a prenos tvoria len 31 percent z koncovej ceny, ale 26 percent tvoria ostatné poplatky - podpora obnoviteľných zdrojov, dotácia na hnedé uhlie, odvod do národného jadrového fondu a spotrebná daň z elektriny. Sieťové poplatky na Slovensku sú pre domácnosti takmer rovnaké ako pre podnikateľov pričom domácností je mnohonásobne viac. Dochádza tak ku krížovým dotáciám, pre porovnanie, sieťové poplatky v EÚ pre domácnosti dosahujú 62 eur ale podnikatelia platia len 27 eur za MWh. Uviedol tiež, že vysoké poplatky za MW sú dôsledkom skutočnosti, že Slovensko má extrémne rozvinuté cezhraničné spojenia v porovnaní s EÚ. Jurík ďalej upozornil na potrebu investícií do inteligentných sietí a aktívneho riadenia cez dispečing pričom si nemyslí, že inteligentné meradlá prinesú výrazné úspory. Elektrina naopak zdražie kvôli novým investíciám do dátových úložísk a nevyhnutné bude posilňovanie distribučných vedení, rozvoj decentrálnej výroby a úložísk, nové investície do nabíjacej infraštruktúry a rozvoj elektromobility. Navrhuje, aby došlo k odstráneniu krížových dotácií, aby sa zaviedla spravodlivá platba za používanie distribučných sústav a inteligentné meradlá používali len tí, ktorí majú o to záujem. Prezentáciu nájdete TU a videozáznam je dostupný TU.

Martin Kumpan, Výkonný riaditeľ, Slovenské elektrárne – Energetické služby

Martin Kumpan vo svojej prezentácii uviedol, že trh s povolenkami je pod obrovským vplyvom európskej politiky. Zároveň upozornil, že hoci má Envirofond na účte miliardu eur, na kompenzácie sa má použiť len 3 mil. eur. Videozáznam jeho prednášky nájdete TU.

Diskusia k druhému panelu

Gabriela Fischerová na otázku, ako investovať 1 mld. eur z Envirofondu, uviedla, že tak, ako umožňuje zákon. 3 mil. eur na kompenzácie je rozhodnutím Ministerstva Financií SR. Očakáva, že nová legislatíva EU v rámci Fit for 55 zavedie nové pravidlá pre menších emitentov (napr. ak tepláreň zníži výkon z 21 MW na 19,5 MW vypadne z povinnej účasti v ETS).  Z publika padla otázka, či ceny povoleniek ovplyvňujú špekulanti. Martin Kumpan uviedol, že to nevie povedať, že ich nezverejňuje ani burza. Upozornil ale, že špekulanti riskujú svoje zdroje na základe ich očakávaní, a aj tieto očakávania len reagujú na politické dianie ohľadom zelenej politiky. Videozáznam diskusie je  dostupný TU.