Hazardné hry pomôžu skresať deficit (Hospodárske noviny)

Dane z hazardu, podobne ako dane z tabaku, predstavujú obľúbený zdroj  príjmov verejnej pokladnice. Majú však len obmedzený vplyv na spoločenské  ciele, ktorými sa argumentuje pri ich zvyšovaní či zavádzaní, vysvetľoval Radovan Ďurana z INESS dňa 24.7. 2012 pre Hospodárske noviny.

Väčšie zdanenie hazardu napumpuje do rozpočtu ročne takmer 8 miliónov eur.

Dieru v budúcoročnom rozpočte musia zaplátať aj ľudia, vyhľadávajúci rôzne neresti. Okrem skoršieho zvyšovania dane na cigarety potečú milióny do štátnej kasy aj z hazardných hier. Po novom by tak mali viac platiť prevádzkovatelia stávkových hier, výherných automatov, ale napríklad aj videohier. Celkovo by mali do konsolidačného balíka prispieť 7,8 milióna eur. Návrh zákona predložil včera do pripomienkového konania rezort financií.

„Ide o jedno z konsolidačných opatrení, ktoré má prispieť k zníženiu budúcoročného deficitu pod tri percenta, pričom príjmy z neho budú plynúť aj v nasledujúcich rokoch,“ zdôvodnil zvyšovanie odvodu poradca ministra financií Radko Kuruc. Zvýšenie odvodu sa pritom dotkne okolo 200 firiem.

Hazardéri: Už sme na hrane

Celkovo by tak v budúcom roku mal na odvode z hazardných hier zinkasovať štát vyše 114 miliónov eur. Podľa prevádzkovateľov súčasné zvýšenie ešte ustoja, ďalšie zvyšovania by však mohli mať horšie dosahy. „Je to pre nás stále ešte akceptovateľné, pričom to nebude mať žiadny dosah na našich zákazníkov. Ďalšie zvýšenie by už však na našu konkurencieschopnosť mohlo mať zásadnejší dosah,“ konštatoval hovorca Fortuny Petr Šrain.

Ako však upozorňuje, na Slovensku stále pôsobí množstvo nelegálnych zahraničných operátorov, ktorí tu neplatia žiadne dane či poplatky.

Vyšší odvod môžu zaplatiť stávkari

Firmy však pripúšťajú, že budú musieť hľadať pre stratu peňazí úspory. Napríklad štátna akciovka Tipos podľa jej hovorcu Rastislava Čépeho bude zvýšené náklady kompenzovať buď cez úsporné opatrenia, alebo zvýšením  tržieb  z lotérií a stávkových hier.

Podľa analytika Nadácie F.A. Hayeka Tomáša Púchleho je však takmer isté, že v konečnom dôsledku nezaplatia vyšší odvod prevádzkovatelia. „Rovnako ako pri ostatných daniach bude zvýšenie sadzby v konečnom dôsledku prenesené na zákazníkov.“

Hoci odborníci pripúšťajú, že ide o lepšie opatrenie ako napríklad zvyšovanie priamych daní, iné dosahy ako naplnenie štátnej kasy nepredpokladajú. „Dane z hazardu, podobne ako dane z tabaku, predstavujú obľúbený zdroj  príjmov verejnej pokladnice. Majú však len obmedzený vplyv na spoločenské  ciele, ktorými sa argumentuje pri ich zvyšovaní či zavádzaní,“ povedal analytik INESS Radovan Ďurana.

V herniach sa piť nebude, odkazuje Kažimír

Snahou bojovať proti závislosti od hazardu argumentovala bývalá vláda pri zavádzaní zákazu pitia a fajčenia v prevádzkach výherných automatov.

Financmajstri síce čiastočne prevádzkovateľom automatov ustúpili a v herniach sa bude môcť fajčiť, zákaz pitia alkoholu však zostal s výnimkou kasín. Podľa spolumajiteľa a prevádzkovateľa výherných zariadení SLOV-MATIC Martina Grendára to prevádzky s automatmi zlikviduje. „Ide zároveň o diskrimináciu našich zariadení oproti kasínam, ktorých sa zákaz požívať alkohol netýka.“

Podľa neho pritom práve prevádzkovatelia zariadení s výhernými prístrojmi a videohrami priamo či nepriamo generujú 12- až 15-tisíc pracovných miest. Zákaz pitia alkoholu v kombinácii s vyšším odvodom môže v konečnom dôsledku podľa Grendára pripraviť o prácu tisícky ľudí.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 24.7. 2012