Niekoľko zamyslení o rozpočte (Domino Efekt)

O 10% viac ako v tomto roku chce vláda
minúť v budúcom roku . Mal by som uviesť presnejšie číslo, lebo
zaokrúhľovanie pri 9,6% môže znieť trochu zavádzajúco, ale myslím, že si to
môžem dovoliť. Ani diaľnice nebudú do roku 2011 ale 2010.

10% naviac znamená, že
len vláda minie v budúcom roku o 33 mld. Sk viac. Niekto by mohol
namietať, že rast výdavkov je spôsobený intenzívnejším čerpaním eurofondov.
Dobre, tak rast výdavkov bez zdrojov EÚ vzrástol „len“ o 8,3%. To je
o 26 mld. Sk, a aby čitateľ vedel, o akej sume sa bavíme tak
ponúkam prirovnanie: Výdavky na zdravotné poistné za poistencov štátu by mali
tento rok dosiahnuť 27 mld. Sk. Alebo inak, súčet výdavkov na stredné
a vysoké školstvo dosiahne 23 mld.Sk...

Suma to teda nie je malá.
Keby mali výdavky Štátneho rozpočtu vzrásť len o očakávanú infláciu (tzn.
vláda by mala tie isté výdavky ako tento rok), rozpočet by vzrástol o 2%
alebo 7 mld. Sk. Rozdiel 6,3% znamená zvyšovanie miery vplyvu štátu
v ekonomike, zvyšovanie miery redistribúcie bohatstva. Charakteristický
krok pre ľavicovú vládu.

Menej ľavicové sú
oblasti, ktoré si s novým rozpočtom najviac polepšia. Tohtoročným víťazom
nie je rezort pôdohospodárstva, ako sa zvyklo obyčajne tipovať. Najväčšími
skokanmi v klube miliardových rezortov sa stali Ministerstvo životného
prostredia a Ministerstvo kultúry.
Prítomnosť rezortu kultúry medzi skokanmi je pozoruhodná, po minuloročnom 11%
poklese si polepšilo o takmer 27%, pritom nie zásluhou čerpania fondov z EÚ,
ako je to v prípade rezortu životného prostredia. Naše výdavky do kultúry
sa tak zvýšia o miliardu najmä vďaka opravám starých budov niektorých
kultúrnych ustanovizní. Výdavky v oblasti životného prostredia naznačujú,
že opomínanou prioritou vlády sú rúrky a potrubia slúžiace na transport
vody a jej čistenie. Na vodovody a kanalizácie tak dáme v rámci
plnenia dlhodobých sľubov Euróspkej únii zhruba toľko, ako vyplatíme na pomoc
ťažko zdravotne postihnutých občanov. Nižšie uvedný graf ukazuje, ktoré rezorty
sú finančnou prioritou rozpočtov Ficovej vlády (a Európskej únie). Od
posledného Miklošovho rozpočtu vzrástli výdavky ministerstiev o 40 mld.
Sk. Nárast výdavkov sa sústredil do sociálneho sektora
a poľnohospodárstva.

Nebol by to príspevok
ekonomického analytika, aby sa poľnohospodárom bližšie nevenoval. Celkový objem
podpory len pre súkromné podnikateľské subjekty vzrastie v roku 2008 na
úroveň 25,9 mld. Sk. Na výplaty
učiteľov základných a stredných škôl pritom dáme 23 mld. Sk. Z rozpočtu
síce vyplýva, že vzrastie hlavne podiel zdrojov z EÚ, ale to ako
ospravedlnenie nestačí. O analýzach efektívnosti takto vynaložených
prostriedkov nie je ani chýru ani slychu. Je jasné, že farmári hrajú
a prispôsobujú sa pravidlám stanoveným niekde inde, ale počul niekto
z úst ich zástupcov alebo vlády – sme za zrušenie dotačnej politiky, nech
každý ukáže na čo má?

Farmári
odhryznú z balíka EÚ peňazí viac ako polovicu. Na mieste je tak otázka, či
by sme interne nemali premenovať úniu z Európskej na poľnohospodársku.
Štát pritom zdroje z EÚ pre farmárov ešte dorovnáva, sumou prevyšujúcou 10
mld. Sk. Summa summárum ročná dotácia agrárneho sektora dosiahne 5 400 Sk
na každého občana Slovenska. Na vedu a výskum sa budeme skladať po 1612
Sk.

Vo výpočte zvyšovania
výdavkov ministerstiev by sa dalo ďalej pokračovať, veď ani jedno ministerstvo
si nepohoršilo. Ani v budúcom roku sa nedočkáme šetrenia v podobe ohlasovaného
prepúšťania. V rozpočtových organizáciách je síce avizovaný pokles počtu
zamestnancov o 4,6%, toto číslo však ani zďaleka nedosahuje sľubovaných
20%. Navyše môžeme predpokladať, že dôjde hlavne k rušeniu neobsadených
miesť a nie k skutočnému prepúšťaniu. Koniec koncov, i napriek
poklesu počtu zamestnancov vzrastú výdavky na mzdy zamestnancov financovaných
z rozpočtu o 4%.

Ani vláda ako celok
neobišla na prázdno, veď svoju rezervu bez udania dôvodu zvýšila o 75% na
350 mil. Sk.

Snáď jedinou pozitívnou
správou z výdavkovej strany rozpočtu je pokles výdavkov na správu štátneho
dlhu. Niežeby nás vláda ďalej nezadlžovala, dlh stále rastie, ale nižšie
úrokové náklady a rozumné manažovanie hotovosti v štátnej pokladnici
znamená vo výsledku pokles nákladov. Inak výdavky ďalej rastú, niekde nápadne,
niekde menej nápadne. Až by si jeden myslel, že v rozpočte sa nedajú nájsť
úspory. Kým minuloročný rozpočet Ficovej vlády bol relatívne opatrný,
tohtoročný narástol o poriadny kúsok. Mne a Vám neostáva nič iné, ako
si pripraviť o 4 tisíc korún viac ako v mimulom roku, dohromady 50
tisíc korún. To je suma, prepočítana na jedného obyvateľa, ktorú musíme na
daniach uhradiť, aby vláda splnila svoje zámery vyplývajúce zo zákona
o Štátnom rozpočte.

Radovan Ďurana, INESS

Domino Efekt, 42, 31.10.2007