Ekonómia slobody (.týždeň)

Jurajovi Karpišovi z INESS vyšiel dňa 14.10.2013 stĺpček v týždenníku .týždeň s názvom Ekonómia slobody.

Keď som v roku 2002 dopisoval diplomovú prácu o tom, ako štátna monopolná produkcia peňazí vyvoláva hospodárske cykly, bola rakúska škola ekonómie  obskúrnym a zdanlivo prekonaným ekonomickým smerom, ktorý sa podľa mnohých nachádzal na jednosmernej ceste k zabudnutiu . Takmer všetci  „rakúšania“ aktívni na Slovensku  sa osobne poznali a pravidelne sa stretávali na pár organizovaných akciách. Rakúsky pohľad na ekonomické javy bol v akadémii ale i finančnej praxi zásadnou prekážkou v kariére a mnohí ekonómovia pociťovali preto potrebu sa od neho dištancovať esejami typu „Prečo nie som rakúšan“.

Dnes je všetko inak. Finančná kríza zaskočila ekonómiu hlavného prúdu žijúcu v blaženej ilúzii existencie „veľkého umiernenia“, ktoré svojimi rozvážnymi krokmi zabezpečilo moderné centrálne bankovníctvo.  Kolaps finančného systému a jeho záchrana z peňazí daňových poplatníkov rozvrátila moderný makroekonomický konsenzus. Opäť sa  otvoril priestor pre spochybnenie doteraz akceptovaných makroekonomických „právd“ alternatívnymi teóriami mimo hlavného prúdu. Predstaviteľov rakúskej ekonomickej školy kríza neprekvapila. Ich teórie predpovedajúce  následky záplavy peňazí vytvorených centrálnymi bankami  po príchode nového tisícročia im zabezpečili  veľký návrat. Rakúsky pohľad na vznik  bublín v cenách aktív a negatívne dopady uvoľnenej monetárnej politiky na štruktúru ekonomiky sa vrátili späť do ekonomického skúmania. Rakúsku ekonomickú teóriu používa (aj keď často nevedome) ten, kto za krízu viní príliš nízke úroky centrálnych bánk na príliš dlhú dobu.  Povedať slovo zlato v jednej vete s monetárnou politikou už nepredstavuje zásadné faux pas, ktoré vás odstaví z ďalšej verejnej diskusie. 

Aj vďaka knihe Ekonómia slobody Martina Štefunka, ktorá prvýkrát vyšla v roku 2005, je na Slovensku dnes už množstvo ľudí, ktorí rakúsku ekonómiu nielen poznajú, ale aj využívajú pri chápaní ekonomických súvislostí a fungovaní spoločnosti.  Kniha bola v tlačenej podobe dávno vypredaná od stále nových záujemcov sme dostávali opakované podnety na jej ďalšie vydanie. Preto sme sa rozhodli pre jej opätovné oživenie v elektronickej verzii, ktorá prichádza práve tento týždeň.

Väčšie rozšírenie rakúskych myšlienok a riešení je dnes potrebnejšie ako kedykoľvek predtým. Napriek spomínanému rastu popularity „rakúšanov“ dnes určite existujú väčšie obavy o slobodu ekonomiky než dekádu dozadu.  Človek prebudený z desaťročnej hibernácie by mal dnes problémy uveriť, čo sa udialo v krajine, ktorá je archetypom slobody a kapitalizmu.  Štátna kontrola väčšiny nehnuteľností  v Spojených štátoch amerických cestou prebratia hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac, garantovanie krachujúcich súkromných investičných bánk a takmer päť rokov nulových úrokov dotujúcich súkromné finančné inštitúcie na úkor ostaných daňových poplatníkov sú opatrenia, za ktoré by mnohí v minulosti tvrdo kritizovali aj Sovietsky zväz. Sloboda je v dnešných vyspelých ekonomikách na ústupe, čoraz viac dostávajú priestor plánovacie komisie, ktoré sa len premiestnili do centrálnych bánk. Ludwig von Mises ukázal, prečo centrálne plánovanie ekonomiky nemôže fungovať a preto vieme, že súčasný ekonomický poriadok čakajú ďalšie otrasy , možno dokonca zásadná transformácia. Dúfam, že aj vďaka Ekonómii slobody a jej čitateľom, ktorí týmto myšlienkam dajú svojim konaním silu, sa dočkáme skôr zmeny k lepšiemu.
 

Juraj Karpiš
.týždeň, 14.10.2013