Po bitke je každý generál

Každý z nás isto videl nejaký film z prostredia armády, kde ostrieľaný seržant vrieska na vojaka v pozore. Ten to stoicky znáša, pretože v armáde má nadriadený vždy pravdu.

Asi cítite, kam tým mierim. Len teda v našom prípade to nebol vojak, ale generál. Stoickosť, s akou minister Lengvarský ako dobre uzemnený hromozvod znášal stupňujúce sa útoky jeho vlastných ľudí, bola udivujúca. Rezignoval až v momente hrozby, že blížiace sa kolosálne fiasko s Rázsochami bude komplet hodené na jeho hlavu.

Povedzme si úprimne, veľký odtlačok v histórii nezanechal. Stratifikácia, pardon – optimalizácia siete nemocníc tu bola na stole už pár rokov. A keby nebolo náhleho a nečakaného príchodu Plánu obnovy, tak by na tom stole aj ostala. Ak by som mal predsa len hľadať nejaký bonus, bola by to lieková politika, ktorá sa za jeho ministrovania aspoň niekam pohla.

Ale takéto hodnotenie nie je voči nemu ako ministrovi úplne fér. Termín „nezanechal odtlačok“ je vlastný všetkým ministrom a ministerkám po Rudolfovi Zajacovi.  A Vladimír Lengvarský prežil 7. najdlhšie obdobie z 18 ministrov zdravotníctva, čo samo o sebe je istá forma úspechu. Svojim príchodom zmenil komunikáciu ministerstva, ktoré pred tým pôsobilo ako uzavretý krúžok spiklencov.

Áno, teoreticky toho ako minister mohol Vladimír Lengvarský spraviť oveľa viac. No po bitke je každý generál. Reforma zdravotníctva je najťažšia reforma, aká Slovensko čaká.

Školstvo aj súdnictvo prepáči, ale je to tak. Reformy, ktoré nebolia, nefungujú. Systémy socializovaného zdravotníctva vo vyspelých krajinách začnú narážať na hranice, ktoré im vytvára ich finančný model. Sektor zdravotníctvo sa bude musieť naučiť oveľa viac škálovať svoje služby.

Bude treba spraviť zmeny, ktoré nahnevajú voličov: jasne nakreslené hranice nároku, finančná spoluúčasť a spoluzodpovednosť za svoje zdravie. Bude treba spraviť zmeny, ktoré nahnevajú zdravotníkov: zmeny kompetencií, profesionálny manažment, odmena za výkon, prísne štandardy medicínske, aj komunikačné. Bude treba spraviť zmeny, ktoré nahnevajú ostatné rezorty: zdravotníctvo budúcnosti bude oveľa drahšie a niekde sa bude brať.

Na takéto zmeny nestačí ten „správny“ minister. Na to bude treba celú „správnu“ vládu. So silným mandátom, jasným plánom a teflonovým povrchom, na ktorý sa nebude pripaľovať populizmus. Ak chceme za stagnáciu štátneho zdravotníctva niekomu niečo vyčítať, minister nie je jediný adresát.

Zdravotnícke noviny, 11/2023