Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len "sebestačnosť"
S novou vládou sa téma potravinovej sebestačnosti Slovenska opäť začala spomínať ako najdôležitejší cieľ agropolitiky, ktorý pomôže vyriešiť problémy v poľnohospodárstve a zabezpečí prežitie v krízových časoch. Je to však niečo, čo by sme mali sledovať, alebo ide skôr o formu potravinového nacionalizmu? Slovensko totiž s politikou sebestačnosti už skúsenosti má – a nepochádzajú len z čias socializmu. Žiaľ, tento úprimne mienený cieľ podporiť slovenskú produkciu v minulosti priniesol veľa negatívnych dôsledkov, no žiadne zázračné výsledky. Namiesto sebestačnosti by sa pozornosť mala preniesť na konkrétne reformy, ktoré pomôžu sektoru prosperovať.
Pozemkové úpravy: šanca na skutočnú reformu
Rozdrobené pozemky, neprístupné polia, podvody s agrodotáciami, či problémy s povodňami a suchom – taká je realita slovenskej pôdy. Extrémna rozdrobenosť znemožňuje efektívne využívanie pôdy, chaos v užívateľských a vlastníckych vzťahoch komplikuje prácu samosprávam, farmárom a tiež štátnym úradom.