S vyššími platmi viac zarába aj štát, pre zníženie zaťaženia treba upraviť penzijný systém, tvrdí analytik

Denník Hospodárske noviny uverejnil komentár analytika Radovana Ďuranu k porovnaniu daňového zaťaženia práce medzi krajinami OECD a priemerných mesačných miezd.

Radovan Ďurana, INESS: 

"V prvom rade treba uviesť, OECD zverejňuje dva druhy daňových zaťažení. V tom zjednodušenom vychádza Slovensku zaťaženie 41,6%, ale ak si túto hodnotu porovnáte s čistou a skutočnou hrubou mzdou (mzdové náklady), zistíte, že číslo nesedí. Je to kvôli tomu, že v tejto metodike OECD posudzuje II. pilier ako súkromnú platbu. Taký postup je pochybný za prvé preto,že účasť v druhom pilieri nie je povinná, za druhé preto, že to nie je dobrovoľná platba(druhý pilier sa nedá neplatiť) a z pohľadu zamestnávateľa nedochádza k poklesu mzdových nákladov.  V takomto porovnaní sa Dánsko javí ako daňový raj, pričom dôchodokvé odvody do II. piliera sú tam vyššie ako v SR. Preto považujem za skutočne užitočné porovanie, ktoré zahŕňa všetky povinné platby zo mzdy, vrátane povinného odvodu do sociálneho fondu, čo je z ekonomického hľadiska tiež mzdový náklad. V takomto porovnaní je Slovesnko na 8. mieste. 44% je veľmi vysoké čísla, vzhľadom na priemer OECD 37%. Ukazauje to na skutočnosť, že slovenský daňový systém je postavený na zdaňovaní mzdy, a závislosť dôchodkového systému od sociálnych odvodov je zásadnou prekážkou pre znižovanie zaťaženia. Z ekonomického hľadiska je to veľmi netransparentný model, pretože systém polohrubej mzdy pod nálepkou odvody zamestnávateľa skrýva pred zamestnancami tretinu daní. Hvorí sa najmä o dani z príjmu, ale efektívna sadzba dane z príjmu priemernej mzdy, je len 10,9%

 Rodinná politika v podobe radikálneho nárastu daňového bonusu zvýši čistý príjem rodičov, ale tieto peniaze nie sú zadarmo. Niekto ich musí zaplatiť. Okrem bezdetných daňových poplatníkov to budú aj samotní rodičia. Keďže vlády a parlamenty nedostali do vienka schopnosť škrtať dávky, hrozí zvyšovanie iných daní. Na konci dňa nie je dôležitá úroveň zdanenia práce, ale celková miera zdanenia. Čistá mzda nás predsa nezaujíma kvôli čistej mzde, ale kvôli spotrebe, kvôli nákupu tovarov a služieb. Z pohľadu spotrebiteľa je tak jedno, či mu vláda peniaze zoberie už na výplatnej páske, alebo až pri platbe v obchode. V oboch prípadoch si kúpi menej. 
Ak nepríde úprava penzijného systému, ktorý by nebol finančne závislý na sociálnych odvodoch, tak odvodové zaťaženie pravdepodobne neklesne. Vlády sa dlhodobo spoliehali na rast tichého zdanenia - pomalá valorizácia NČZD postupne zvyšuje mieru zdanenia daňou z príjmu, priemerná mzda bola pred nedávano zaťažená 8,5%, teraz je to už 10,9%. Takéto zvyšovanie daní majú politici radi, nemusia o ňom hlasovať v parlamente. Reálne znižovanie zaťaženie práce je nepravdepodobné, vyžadovalo by to zníženie vyplácaných štátnych dávok."

Celý článok zo dňa 12.5.2023 si môžete prečítať tu.