Rizikom pre naplnenie rozpočtových cieľov je makroekonomický vývoj (TASR)

Útlm zahraničného dopytu zo strany Nemecka či prehĺbenie ukrajinskej krízy sa môže rýchlo premietnuť aj do zhoršenia stavu slovenskej ekonomiky, konštatoval pre TASR dňa 15.10.2014 Ján Dinga z INESS.

Konštatujú to ekonomickí analytici s tým, že odhad daňových príjmov v návrhu rozpočtu je reálny, výdavky by však mohli ešte vzrásť.

Vláda stavia znižovanie deficitu najmä na lepšom výbere daní.

Konštatujú to ekonomickí analytici s tým, že odhad daňových príjmov v návrhu rozpočtu je reálny, výdavky by však mohli ešte vzrásť.

Deficit verejných financií má podľa vládou schváleného návrhu v budúcom roku klesnúť na 1,98 % hrubého domáceho produktu (HDP). V budúcom roku by mali celkové výdavky štátneho rozpočtu predstavovať sumu 16,6 miliardy eur, čo v porovnaní s rozpočtom na tento rok predstavuje pokles o vyše 756 miliónov eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu by mali dosiahnuť 14,2 miliardy eur.

"Odhad daňových príjmov v rozpočte vidíme reálne, otáznejšie sú výdavky, ktoré môžu byť v parlamente oproti predkladanému návrhu rozpočtu ešte zvýšené, a tým pádom rozpočet môže byť vo finálnej podobe schválený s vyšším deficitom," upozornila pre TASR analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Nepredpokladá však, že deficit by mal byť vyšší ako 2,5 % HDP.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Ján Dinga uviedol, že v porovnaní s rokom 2013 majú budúci rok vzrásť daňovo-odvodové príjmy štátu o 1,6 miliardy eur, no deficit sa má znížiť len o necelú štvrtinu tejto sumy. "Stále preto platí, že vláda stavia konsolidáciu verejných financií na peňaženkách daňových poplatníkov, systémové škrty vo výdavkoch verejnej správy vláda aj napriek sľubom stále nepredstavila," tvrdí Dinga.

Podľa odhadov rezortu financií slovenská ekonomika v tomto roku dosiahne rast 2,4 % a v roku 2015 mierne zrýchli na 2,6 %. Vláda sa pritom spolieha najmä na pokračovanie zlepšovania situácie na trhu práce, ktoré by malo viesť k stabilizácii rastu spotreby domácností. V rokoch 2016 a 2017 hospodársky rast Slovenska by mal postupne zrýchliť k 3,5 %.

Analytici upozorňujú aj na viaceré riziká, ktoré by mohli rozpočtové ciele ohroziť. "Ostatné dáta z Európy a Nemecka neboli príliš povzbudivé, čiže neistota odhadov rastu na budúci rok sa zvyšuje. Aj keď zatiaľ ani my nemeníme odhad na rast ekonomiky na budúci rok, bolo by dobré mať rezervu alebo prichystané kroky na zníženie výdavkov, ak by sa prognózy príjmov nenaplnili," varovala Valachyová.

Aj podľa Dingu je najväčším rizikom rozpočtu makroekonomický vývoj. "Útlm zahraničného dopytu zo strany Nemecka či prehĺbenie ukrajinskej krízy sa môže rýchlo premietnuť aj do zhoršenia stavu slovenskej ekonomiky," upozornil. Nižší rast by tak podľa neho mohol mať za následok zhoršenie dlhu aj deficitu. "Plánovanému deficitu 1,98 % HDP v roku 2015 neverí ani samotná vláda, keďže priznáva, že návrh neobsahuje dopady zamýšľanej odvodovej úľavy, prípadné zvyšovanie miezd vo verejnej správe a nezohľadňuje nedostatočné platby zdravotných odvodov za poistencov štátu," dodal Dinga.

TASR, 15.10.2014