Vymaniť sa z chudoby s minimálnou mzdou je na Slovensku ťažké (Trend)

Skutočným dôsledkom minimálnej mzdy je totiž najmä odpílenie pracovných ponúk z hospodárstva, ktoré sú pod jej úrovňou. V prípade, že by majiteľ reštaurácie uvítal mladú pomocnú silu v kuchyni za 300 eur, hoci aj bez praxe, na Slovensku tak urobiť nemôže ani v prípade záujmu. Zákon takýto kontrakt obom stranám zakazuje aj v prípade, že ho obe strany chcú uzavrie dobrovoľne, cituje štúdiu o minimálnej mzde, ktorej autorom je INESS, dňa 14.5.2015 Trend.

Tento efekt poukázali analytici OECD na takzvanom mediánovom príjme domácnosti. Ide o rebríček všetkých príjmov domácností v krajine. Ten, laicky povedané, zisťuje, koľko zarába rodina uprostred rebríčka - tieto domácnosti možno nazvať rodinami s bežnými príjmami.

Pomyselná hranica chudoby je polovica mediánového príjmu. Ročný mediánový plat sa na Slovensku pohyboval v roku 2013 na úrovni 6737 eur. Mesačne ide o sumu približne 531 eur, polovica je teda 266 eur. Ak chce na takýto plat dosiahnuť rodina, v ktorej je zamestnaný len jeden rodič s minimálnou mzdou, musí na Slovensku odpracovať viac ako 70 hodín týždenne.

Ide o tretí najvyšší počet hodín z 25 členských krajín OECD, na ktoré sa analytici pozreli. Do výpočtu zarátali dane, odvody a sociálne benefity. Najhoršie dopadlo Česko, kde musí rodič, aby ako-tak uživil rodinu, odpracovať približne 86 hodín.

Modré bodky sú počet hodín pre zamestnanca s minimálkou, ktorý má nezamestnanú manželku/a a dve detiZdroj: OECD

Oveľa lepšie je na tom Slovensko v prípade, ak minimálnu mzdu zarába rodič, ktorý sa stará sám o dve deti. Na vymanenie sa z chudoby potrebuje týždenne odpracovať 37 hodín, v Česku však takmer dvojnásobne viac - spolu až 79 hodín. O nič lepšie nie je na tom ani Estónsko alebo Grécko.

„V týchto krajinách je požadovaný počet odpracovaných hodín na únik z chudoby nereálny pre osamelých rodičov,“ tvrdí štúdia. OECD odporúča krajinám, aby takéto rodiny štáty podporovali alebo zvýšili minimálnu mzdu podstatne vyššie.

Efekty minimálnej mzdy

Je nutné povedať, že dáta, z ktorých OECD vychádza sú ešte z roku 2013, kedy sa minimálna mzda na Slovensku pohybovala na úrovni 337,70 eur, v súčasnosti je na úrovni 380 eur. Premiér Robert Fico už avizoval, že plánuje od budúceho roka minimálku zvýšiť až na 400 eur.

Základným cieľom minimálky je znižovať príjmovú chudobu a zaistiť primerané prežitie. Proti jej zvyšovaniu vystupujú firmy, ktoré varujú prepúšťaním, ekonómovia upozorňujú, že minimálna mzda zasahuje najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva.

„Skutočným dôsledkom minimálnej mzdy je totiž najmä odpílenie pracovných ponúk z hospodárstva, ktoré sú pod jej úrovňou. V prípade, že by majiteľ reštaurácie uvítal mladú pomocnú silu v kuchyni za 300 eur, hoci aj bez praxe, na Slovensku tak urobiť nemôže ani v prípade záujmu. Zákon takýto kontrakt obom stranám zakazuje aj v prípade, že ho obe strany chcú uzavrie dobrovoľne," napísal pred časom v analýze Radovan Ďurana z INESS.

Najnovšie zvyšovanie minimálnej mzdy označil za kontraproduktívne americký ekonóm Thomas MaCurdy, ktorý označil toto zvyšovanie za rovnako zlé ako rast DPH. Ekonóm v štúdii zdôraznil, že efekt rastu minimálky naopak dopadá najvýraznejšie na najchudobnejších.

V analýze sa odvolal na zvyšovanie minimálnej mzdy v Kalifornii z roku 1996, keď sa minimálka zvýšila z 4,25 na 5,15 dolárov. Tvrdí, že zvyšovanie minimálnej mzdy musí v konečnom dôsledku zaplatiť firma - buď pár zamestnancov prepustí, alebo zvýši cenu svojich tovarov a služieb, ktoré platia v obchodoch spotrebitelia bez ohľadu na výšku príjmu. Vtedy ceny narástli v priemere o dve percentá - a najviac práve potraviny.

Ročne tak na drahších tovaroch zaplatili najchudobnejšie rodiny 84 dolárov, bohatšie vyše 230 dolárov. Najpodstatnejšie je však zistenie, že z rastu minimálnej mzdy benefitovala len každá piata rodina (po odpočítaní daní a rastu cien v obchodoch a predpokladu, že firmy nebudú prepúšťať).
Zdaňovanie máme nadpriemerné

Ak spomíname zdaňovanie príjmov nepatrí Slovensko medzi excelentné príklady, čo potvrdzuje ďalšia analýza OECD. Analýza sa pozrela na daňové bremeno, ktoré musia platiť zo svojho príjmu zamestnanci (bez rodiny), rodina s dvoma deťmi alebo bez detí. Ani v jednej rubrike sme sa nedostali na priemerné zdaňovanie OECD, vo všetkých kategóriách sme dosiahli nadpriemerné zdaňovanie.
kým daňové zaťaženie u zamestnanca bez detí (s priemernou mzdou) je v krajinách OECD v priemere 36 percent, na Slovensku 41,2 percenta, u nadpriemerne zarábajúceho 43,3 percenta (priemer je 40,4 percenta). rodina s dvoma deťmi platí na daniach 35,4 percenta, priemer v OECD 31,3 percentadane platia aj osamelí rodičia (s dvoma deťmi) a podpriemerným príjmom na úrovni 26,7 percenta, v OECD je to 17,9 percenta.

Jozef Tvardzik

14.5.2015, Trend.sk