Návrh štátneho rozpočtu na rok 2017 zaskočil odborníkov: Na toto by doplatili nemocnice aj pacienti! (Nový Čas)

Radovan Ďurana vysvetľoval 17.8.2016 pre denník Nový Čas možné dôvody zníženia rozpočtu zdravotníctva na rok 2016 o 94 mil.

Predstava ministra financií Petra Kažimíra o míňaní verejných peňazí v budúcom roku uzrela svetlo sveta! Návrh štátneho rozpočtu na rok 2017 prekvapil v mnohých ohľadoch.

Hoci budú mať ministerstvá a štátne úrady zhruba o 600-tisíc eur viac ako tento rok, rezortu, kde peniaze najviac chýbajú, však opasok pritiahli. Ministerstvo zdravotníctva má byť v budúcom roku chudobnejšie približne o 94 miliónov eur. Analytici tvrdia, že úbytok financií sa odrazí aj na stave nemocníc či na starostlivosti o pacientov.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2017 zaskočil odborníkov: Na toto by doplatili nemocnice aj pacienti!

Zdravotníctvo sa mu bude ťahať z blata oveľa ťažšie! Podľa návrhu rozpočtu verejných financií na rok 2017 bude musieť minister zdravotníctva Tomáš Drucker (38) hospodáriť s balíkom peňazí v hodnote vyše 1,3 miliardy eur. V porovnaní s minulým rokom by tak malo ministrovi ubudnúť približne 94 miliónov eur. „Akékoľvek znižovanie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo poškodí v prvom rade pacientov,“ uviedla Monika Kavecká, predsedníčka odborov zdravotných sestier.

Analytik INEKO Dušan Zachar však upozorňuje, že je to len jedna časť peňazí na zdravotníctvo. Spolu by malo na zdravotníctvo ísť vyše štyri a pol miliardy, čo by znamenalo oproti minulému roku nárast. „Ekonomicky aktívni občania by mali odvádzať viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu,“ uviedol.

Prečo klesá rozpočet?

Podľa analytika Radovana Ďurana z INESS-u mohli pokles o 90 miliónov spôsobiť dve veci. „Rastie nám zamestnanosť, čiže štát platí zdravotné poistenie za menej nezamestnaných, a pravdepodobne štát opäť znížil poistné, ktoré platí do zdravotných poistení,“ hovorí Ďurana pre Nový Čas. Všeobecná zdravotná poisťovňa by tak mala mať menej peňazí a podľa Ďuranu je otázne, či bude schopná si s tým poradiť bez obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa chystá aj na ďalšie rokovania. „Považujem za korektné, aby som najskôr prerokoval túto tému s ministrom financií a ďalšími členmi vlády,“ vyhlásil.

Hrozí rušenie lôžok

Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb:

Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady som dal ministrovi financií do pozornosti, že ruší zdravotné odvody z dividend od budúceho roka, pričom až v roku 2018 chce zaviesť dane. To znamená výpadok peňazí. Jeho odpoveď bola, že bude k dispozícii viac peňazí, no o tom silno pochybujem, pretože argumentácia len vyššou zamestnanosťou a tým, že ľudia odvedú viac, nie je presvedčivá. Menej peňazí do zdravotníctva môže priniesť len to, že sa zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti. V roku 2016 sa upravovali zdravotníkom platy a upravovať sa budú aj v roku 2017. Otázne je, či na to nemocnice budú mať. Pravdepodobne sa bude prehodnocovať počet lôžok, možno príde k spájaniu oddelení, ale naším cieľom je, aby zdravotná starostlivosť nebola znížená občanom a aby sa neznižovali počty zamestnancov.

Ľudia zaplatia viac
Dušan Zachar, analytik INEKO:

V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totiž klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu. To najkľúčovejšie je začať sa baviť o tom, aké verejné služby za tieto verejné peniaze dostávame, akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s akými výsledkami. Je potrebné porovnávať alternatívy alokovania verejných zdrojov, aby každé vynaložené euro bolo použité čo najefektívnejšie. Neefektívnosť znamená totiž neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.

Vláda hospodári nezodpovedne

Radovan Ďurana, analytik INESS:

Od roku 2011 došlo k viac ako 20 úpravám daňového zaťaženia. Občania platia o päť miliárd eur viac, ako platili pred štyrmi rokmi, napriek tomu vláda nedokáže zostaviť rozpočet, ktorý by neoperoval so schodkom. V skutočnosti aj Jaguar kupujeme akoby na dlh. Vláda nehospodári vyrovnane. Napriek tomu, že vďaka silnému rastu ekonomiky daňové príjmy rastú samy od seba, schodok ostáva aj naďalej vysoký a je postavený na predpoklade, že obce a VÚC budú hospodáriť s veľkým prebytkom, čo sa doteraz nepodarilo naplniť. Napriek každoročnému rastu daňových príjmov vláda navrhuje ďalšie zvyšovanie daní, alebo zavádza nové, čo je znak nezodpovedného hospodárenia. Otázka teda znie: Kedy bude mať vláda dosť tých daní?

nh,kap, jop, Nový Čas,
Nový Čas, 17.8.2016