Ako sa zarába na vodných elektrárňach (Sme)

Martin Vlachynský 9.3.2017 kritizoval štátnu podporu malých vodných elektrárni v článku od denníka Sme

Malé vodné elektrárne sú nevýhodné a za niektorými stoja ľudia s prepojeniami na Smer

Malé vodné elektrárne neprodukujú veľa, štát ich dotuje a zároveň kupuje ich energiu.

BRATISLAVA. Únia dodá eurofondy, štát vybaví povolenie a neskôr na 15 rokov garantuje nákup vyrobenej energie. Stačí o tom vedieť. Takto dlhé roky vyzeral biznis plán malých vodných elektrární, ktoré priehradami predelili slovenské rieky. K obchodom sa dostali obyčajní podnikatelia, ale aj ľudia blízki ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Povolenia na výstavbu získali často za zvláštnych okolností. Zo zistení ombudsmanky Jany Dubovcovej vyplýva, že úrady niekedy namiesto objektívneho posúdenia situácie často hľadali skôr zámienky, ako povolenie vydať. "Akoby zákon dodržali, ale jeho účel a zmysel naplnený nebol," povedal jeden z autorov prieskumu Pavol Žilinčík. Z pohľadu množstva energie, ktoré Slovensko vyrába, sú pritom malé vodné elektrárne zbytočné, tvrdí Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Ich podiel na spotrebe energie bol v roku 2013 len 2,3 percenta. Matej dodal, že ich energetický prínos je malý a naopak ešte aj ohrozujú rieku či okolitú prírodu. "Zásahy do prírody zato nestoja. Tieto elektrárne tu máme len preto, že niekoľko úradníkov zistilo, že tadiaľ potečú eurofondy," povedal.

Toky blízke Smeru

Príkladom, ako sa obchádza zmysel zákona, je podľa správy ombudsmanky malá vodná elektráreň MVE Tekov. Napriek obavám z priveľkej koncentrácie rádioaktívneho trícia firma dostala povolenie na výstavbu bez toho, aby sa posúdil jej dosah na životné prostredie. Ministerstvo hospodárstva za Juraja Miškova (vtedy SaS) v roku 2011 odkleplo firme dotáciu 3,8 milióna eur. Mala pokryť asi 40 percent nákladov na projekt. MVE Tekov sa zaviazala, že najneskôr do roku 2019 bude vyrábať 49 837 MWh energie za rok a jej tržby budú 930-tisíc eur. V roku 2015 boli 619-tisíc. Vo vlastníckej štruktúre sa opakujú mená Ľubomír Špaňúr a Marián Panáček, ktorí sú aj jej konateľmi. Panáček je podľa obchodného registra aj v spoločnosti MVE Šášovské Podhradie. Ani v prípade tejto malej vodnej elektrárne neprebehol celý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Pritom samotný zámer poukazoval na riziká pre prírodu, keďže je na rieke viac elektrární vybudovaných za sebou. V tejto firme do decembra 2016 pôsobil právnik Marek Turčan. V minulosti sa v nej objavil aj Daniel Fundárek. Vo firme bola spoločníkom aj firma X-Invest, v ktorej sedel Jaroslav Šusta. Všetci traja sa opakovane objavovali vo firmách, kde pôsobil Kaliňák a bývalý minister dopravy za Smer Ján Počiatek. V štruktúre vlastníkov sa podľa portálu aktuality.sk objavila aj firma, ktorú kedysi ovládal oligarcha Jozef Brhel.

Biznis s riekami

Na Slovensku je v súčasnosti 203 funkčných malých vodných elektrární. Takýto vysoký počet spôsobili dotácie z eurofondov, ale najmä skutočnosť, že štát im garantuje výkup energie na pätnásť rokov, hovorí Martin Vlachynský, analytik z inštitútu Iness. "To motivuje podnikateľov, aby stavali elektrárne aj na vodných tokoch s malým potenciálom, ktoré nedávajú ekonomický zmysel," povedal Vlachynský. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v máji 2015 rozhodol, že výkupná cena za energie bude 90,12 eura za MWh až do konca marca 2029. Dnes je pritom cena na trhu tretinová, približne 30,35 eura. Koncepcia z čias Radičovej vlády počítala s ďalšími 375 lokalitami, kde by sa dali elektrárne postaviť. Ficova vláda to prehodnotila a vytýčila 58 miest. To by mohlo stavebný boom na tokoch spomaliť. Investorov obmedzí aj nedávne rozhodnutie štátu nepripájať obnoviteľné zdroje energie do siete. Dôvodom sú technické komplikácie, ale neoficiálne sa podľa Vlachynského hovorí o politicky motivovanom kroku nezvyšovať cenu energií pre domácnosti. Výkup tejto energie sa totiž započítava do koncovej ceny pre domácnosti, vysvetľuje Matúš Zelený z portálu Krotitelia energií. "Slovenské domácnosti majú jedny z najvyšších koncových cien elektriny v Európe. Príčinou sú, žiaľ, aj spomínané dotácie na obnoviteľné zdroje energií," povedal. Roman Cuprik

Z dotácií je minimálny výsledok

Štát chce na riekach stovky elektrární, len aby pokryl tri percentá spotreby energie.

Koľko energie sa vyrobí

Štát poskytne dotácie z eurofondov

Štát plánuje vyrobiť 850 GWh elektriny z MVE* do roku 2030.

Ak by chcel tento plán naplniť, muselo by byť na Slovensku asi 470 malých vodných elektrární na 180 vodných tokoch.

Tá bude 15 rokov dodávať energiu štátu (štát jej garantuje výkup energie na 15 rokov)

Spomínaných 850 GWh elektriny predstavuje ani nie 3 percentá dnešnej spotreby elektriny.
 

Adam Valček, Roman Cuprik
Sme, 9.3.2017