Poplatky u lekára sa opäť zmenia. Bude ich menej alebo viac? (Pravda)
Podľa Radovana Ďuranu z INESS sa dá predpokladať, že by sa lekári zavedením registračných pokladníc snažili preniesť náklady na pacienta. Ako povedal pre denník Pravda dňa 14.12. 2012, vzhľadom na skutočnosť, že štát už túto povinnosť a s tým spojené náklady uvalil na ostatné sektory, ťažko nájsť dôvod, prečo práve lekári by mali byť oslobodení.
Už v januári sa opäť bude rozhodovať o poplatkov v ambulanciách. Ministerstvo zdravotníctva po niekoľkomesačnej analýze povie, čo s nimi bude ďalej. Doteraz napočítalo, že ich je viac ako sto. Zástupcovia pacientov sa chystajú v rezorte lobovať za zníženie ich počtu. Súkromní lekári, naopak, navrhujú ich počet ešte zvýšiť. Pripravili zoznam, kde ich je okolo tristo.
Čo lekár, to iný poplatok, rozdiely závisia aj od regiónov. Množstvo poplatkov vyvoláva u pacientov chaos, niekedy nevedia, za čo platia, niektoré poplatky zase poburujú, ako napríklad za pozeranie TV v čakárni. V ružinovskej poliklinike v Bratislave visia na dverách cenníky poplatkov, jeden lekár ich vyberá napríklad len päť, o dvere ďalej je ich v cenníku štyrikrát viac.
"Keď som si vyberala gynekológa, dosť ma prekvapilo, že jeden písal, že vstupná prehliadka stojí 20 eur, u ďalšieho nebol žiadny poplatok. Stalo sa mi, že aj vydanie receptu na antikoncepčné tabletky bolo za 15 eur. U iného sa neplatilo nič. Tiež som nikde nevidela nejaký rozpis, za čo všetko lekár inkasuje peniaze," hovorí Zuzana, ktorá si neželala uviesť celé meno. Myslí si, že do systému by sa mal zaviesť poriadok. Podobné skúsenosti majú pacienti na celom Slovensku.
Ministerstvo zdravotníctva chce zaviesť jeden zoznam, zatiaľ nevedelo povedať, ktoré úkony v ňom budú, ani koľko budú môcť lekári za ne inkasovať. Kým asociácia súkromných lekárov chce, aby pacienti platili za viac úkonov ako dnes, zástupcovia asociácie na ochranu práv pacientov sa budú snažiť niektoré poplatky zrušiť. Obe organizácie sa chystajú výsledok ministerskej analýzy pripomienkovať.
"Máme ambíciu vypracovať zoznam, kedy lekár môže spoplatniť určité výkony, ktoré mu nehradí ani zdravotná poisťovňa, ani iný subjekt, chceme mať jasno aj v tom, čo sa týka cenotvorby, pretože v súčasnosti sú ceny nejednotné a existujú niekoľkonásobné rozdiely," tvrdí Ladislav Pásztor, prezident asociácie súkromných lekárov.
Podľa neho lekár má právo vypýtať si doplatok napríklad pri odbere krvi, ale aj za administratívne výkony, akým je opakované vystavenie receptu bez vyšetrenia pacienta. Výber poplatkov odvodňuje tým, že niektoré administratívne úkony sú obsahovo aj časovo náročné a lekárom za ne zdravotné poisťovne neplatia. "Napríklad výpis zo zdravotnej karty pre súdy či posúdenie spôsobilosti na prácu lekárovi zaberajú čas, ktorý lekár nemá zaplatený," tvrdí Pásztor. "Pitná voda v čakárňach či televízia patria k nadštandardu a daňový úrad nám to ako oprávnený náklad neuzná," podotkol.
Podľa asociácie na ochranu práv pacientov sú niektoré poplatky úplne nezmyselné. "Nepovažujeme za správny výber poplatkov, napríklad dve eurá, len za to, že pacient dostane pečiatku na priepustku, ktorú si prinesie so sebou, prípadne za klimatizovanú ambulanciu, za nabitie mobilu v čakárni a podobne," tvrdí Eva Madajová, predsedníčka asociácie na ochranu práv pacientov.
"Čakáme, ako dopadne analýza ministerstva zdravotníctva, ktorá by mala byť skončená do konca tohto roka. Chceme tieto poplatky pripomienkovať. Už teraz vieme, že budeme žiadať, aby boli poplatky zavedené v jednotnej výške a aby niektoré poplatky boli úplne zrušené," dodáva Madajová. Pitná voda v čakárni či klimatizovaná čakáreň by mali byť podľa nej súčasťou poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Odmieta, aby sa tieto veci premietli do poplatku, ktorý má zaplatiť pacient.
V minulosti asociácia súkromných lekárov dávala svojim členom cenové odporúčania, v akých výškach by sa mali poplatky pohybovať. V konečnej fáze to však závisí od lekára, aký poplatok si od pacienta vypýta. Výšku poplatkov nevedia ovplyvniť ani samosprávne kraje. "Samosprávne kraje neschvaľujú poplatky za nadštandard v ambulanciách a neschvaľujú ani cenníky výkonov, ktoré hradí pacient v zdravotníckom zariadení.
Schvaľujú len poplatky za prednostné poskytovanie zdravotnej starostlivosti," hovorí Iveta Tyšlerová, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja. Župy v prípade prednostného ošetrenia určia hornú hranicu, aj preto je výška tohto poplatku rozdielna nielen v jednotlivých župách, ale aj v rámci jednej polikliniky.
V Trenčianskej župe najčastejšie zaznamenávajú vyberanie poplatkov za odbery, najmä krvi, na rôzne laboratórne vyšetrenia. "Pacient zaplatí do 5 eur za jednu skúmavku, respektíve za jeden odber, za injekciu či infúziu môže pacient zaplatiť do 10 eur, za potvrdenie o návšteve lekára pre zamestnávateľa zaplatí do troch eur bez ohľadu na to, či si pacient prinesie vlastné tlačivo, alebo tlačivo poskytne lekár, vystavenie tlačiva práceneschopnosti stojí do 5 eur," hovorí Vlasta Henčelová, hovorkyňa kraja.
Ľubica Pélyová z kancelárie predsedu Trnavského samosprávneho kraja však upozorňuje, že lekár je povinný zverejniť v cenníku poplatkov aj odkazy na ustanovenia v zákonoch. "Ďalej je povinný preukázateľne informovať pacienta aj o výške poplatku, za každú takúto platbu je poskytovateľ povinný vystaviť doklad o zaplatení," hovorí Pélyová.
Hoci lekári prijímajú od pacientov za úkony hotovosť, nemusia vydávať účtenky z registračných pokladníc. Umožňuje im to výnimka zo zákona. Ministerstvo zdravotníctva registračné pokladnice nerieši. Ministerstvo financií tvrdí, že teraz sa tým neplánujú zaoberať, v budúcnosti však zmenu nevylučujú. "Budeme prehodnocovať okruh osôb, ktoré majú povinnosť používať elektronické registračné pokladnice," povedal hovorca rezortu Radko Kuruc.
Podľa ekonomického analytika Radovana Ďuranu sa dá predpokladať, že by sa lekári zavedením registračných pokladníc snažili preniesť náklady na pacienta. "Vzhľadom na skutočnosť, že štát už túto povinnosť a s tým spojené náklady uvalil na ostatné sektory, ťažko nájsť dôvod, prečo práve lekári by mali byť oslobodení," hovorí Ďurana