Zo Slovenska zmizli tisíce živností (Hospodárske noviny)

Spomalenie ekonomického rastu, klesajúca spotreba domácností, a teraz aj zhoršovanie podmienok prevádzkovania živností sú hlavné zdroje poklesu živností, povedal pre Hospodárske noviny dňa 4.1. 2013 Radovan Ďurana z INESS. 

Finančná kríza, nedostatok objednávok, slabšia spotreba a zvyšovanie daní a odvodov.

To sú dôvody, prečo zo Slovenska začali masovo miznúť živnosti. Za prvých jedenásť mesiacov minulého roka ich na Slovensku skončilo vyše 14-tisíc.

Úbytok je najväčší od roku 2009. Ako konštatuje košická živnostníčka (nechtová dizajnérka) Viera Kováčová, ľudia príliš šetria a živnostníci strácajú príjmy. „Ak by som mala žiť sama a platiť si podnájom alebo nejaký úver, bolo by to pre mňa likvidačné.“

Problém sú aj nezaplatené faktúry

Podľa šéfa Živnostenského zväzu Stanislava Čižmárika nie je pokles ničím prekvapujúcim. V kombinácii so slabnúcou ekonomikou majú úbytok živnostníkov na svedomí aj ďalšie faktory. „Svoj podiel na tom majú často aj nezaplatené faktúry, na čom viacero živnostníkov zbankrotovalo.“

S takýmito príkladmi sa stretávajú napríklad živnostníci podnikajúci v stavebníctve. Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu ide pritom o jedno z odvetví, v ktorom ich skončilo najviac. Negatívny vývoj sa odrazil aj v priemysle, v obchode či v oprave motorových vozidiel.

Vysoké dane a odvody

Práve na oblasť opravy automobilov sa špecializuje aj Miroslav Košút z Nitry. Tomu na optimizme nepridáva ani vyššie odvodové zaťaženie živnostníkov, ktoré platí od tohto roka. Preto plánuje so živnosťou skončiť a prejsť buď na jednoosobovú s. r. o., alebo na iné formy podnikania.

Masový prechod na jednoosobové s. r. o. však daňoví poradcovia neočakávajú. Kým doteraz sa mohli takto elegantne vyhnúť aspoň minimálnym odvodom, po novom sa im to už nemusí oplatiť. „Boli totiž zvýšené odvody z podielov na zisku, zvýšila sa daň z príjmov právnických osôb,“ upozorňuje poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová.

Eseročky pritom nezačali pribúdať rýchlejšie ani koncom vlaňajška. Pribudlo ich vyše desaťtisíc, podobne ako rok predtým. Reálne sa totiž oplatia len časti živnostníkov. „Paušálne výdavky sú vhodné a výhodné pre SZČO, ktoré nemajú žiadne alebo iba veľmi nízke reálne výdavky. V rámci vlastnej eseročky si už totiž nemôžu uplatniť paušálne výdavky, ale iba reálne,“ povedal daňový poradca Peter Furmaník zo spoločnosti Libertax Consulting. Ak teda živnostníci nemajú žiadne výdavky, prechod na eseročku pre nich výhodný nebude. Časť ľudí tak zrejme ako doteraz skončí na úradoch práce.

Podľa exministra práce Jozefa Mihála (SaS) im nepomôžu ani zmeny, ktoré pre živnostníkov schválila od tohto roka vláda Roberta Fica (Smer-SD). Do akej miery však budú mať na svedomí ubúdanie ďalších živností, nie je podľa Čižmárika isté. Môžu mať podľa neho určitý efekt, ale nemal by byť likvidačný. Otázny je najmä ich dosah v kombinácii s ďalším spomaľovaním ekonomiky. „Tento trend bude v dôsledku ďalšieho spomaľovania hospodárstva, no tentoraz aj s výraznejším prispením konsolidačných opatrení vlády, pokračovať vo vyššej miere ako doteraz,“ predpovedá analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.

Ekonómovia sú totiž vo vyhliadkach našej ekonomiky skeptickí – ružová budúcnosť nás nečaká a z týždňa na týždeň sa objavujú nové, znížené odhady ekonomického rastu.

Ak by sa takéto predpovede naplnili, o peniaze by prišiel aj štát. Nielenže by mal výpadok na odvodoch a daniach, musel by platiť za nezamestnaných živnostníkov ako za svojich poistencov.

To by bola ďalšia zlá správa pre Ficov konsolidačný balíček. V čistom totiž od živnostníkov napríklad pre zmeny v odvodoch či obmedzenie paušálnych výdavkov očakáva takmer 50 miliónov eur.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 4.1. 2013