Každého občana stojí štát 4704 eur ročne (SME)

Dňa 18.4.2013 uverejnil denník SME Účet za služby štátu z Cenastatu.sk (projekt INESS). Radovan Ďurana sa pri tejto príležitosti v rozhovore vyjadril k téme štátneho rozpočtu.

Z daní zaplatíme v priemere na úrokoch na štátny dlh oveľa viac, ako ide na zabezpečenie kvality súdov. Špeciálne vyúčtovanie občanovi ukazuje, že najväčšia časť z jeho daní ide na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.
 

BRATISLAVA. Na to, koľko občan platí štátu a kde jeho peniaze skončia, sa dá pozrieť z rôznych pohľadov.
Inštitút INESS v projekte cenastatu.sme.sk vyrátal, akú časť zo zaplatených daní, odvodov či poplatkov dáva štát na zdravotníctvo, školy, cesty či kultúru.
 

Prepočet ukázal, že každý občan – od dieťaťa po dôchodcu - zaplatí štátu na daniach v tomto roku v priemere 4704 eur.
Tretina ide na starobné dôchodky a zdravotnú starostlivosť.
INESS podiely na daniach stanovil podľa toho, v akom pomere prerozdeľuje vláda rozpočtové výdavky.
Najmenej ide na kultúru a podporu inovácii
Vlani bol účet, ktorý vystavil štát občanovi, o 322 eur nižší. Za rok sa vyšplhal, lebo o niečo stúpli mzdy, ale najmä šli nahor dane a odvody.
Veľmi sa nemení pomer, v akom sa dane prerozdelili do jednotlivých oblastí. Najmenšia časť z nich šla aj vlani na kultúru a podporu energetiky a inovácií.
„Rozdiel medzi vládami sa dá vidieť vo veľkosti výdavkov, z hľadiska ich štruktúry sú však minimálne,“ vraví poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ).
Bloček, ktorý robil INESS v roku 2011, ukázal, že Radičovej vláda zvýšila o niečo výdavky na vedu a výskum. V tomto roku ide väčšia časť z daní ľudí na cesty či železnice, podľa analytika inštitútu Radovana Ďuranu to však súvisí s čerpaním eurofondov.

Vysoké úroky na dlh
Z bločku sa dá zistiť, že na úrokoch na štátny dlh zaplatíme viac, ako dávame na zabezpečenie kvality súdov a väzenstva. Nedozvie sa z neho, či štát hospodári efektívne.
„Verejnosť by sa mala pýtať vlády, aký je úžitok použitia verejných zdrojov,“ hovorí šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš. Sama im takúto informáciu veľmi nedáva. Príkladom sú eurofondy, keď občan len ťažko zistí, koľko pracovných miest sa vytvorilo z projektu, na ktorý sa použili.
Podobné bločky si občania mohli pozrieť aj v Poľsku a Bulharsku. Aj poľskí občania odviedli ešte v roku 2011 v priemere tretinu z daní na rôzne formy dôchodkov a zdravotnú starostlivosť.
Šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko hovorí, že pri prepočtoch pracujú s oveľa podrobnejšími informáciami.
„Uvádzať takéto údaje by bolo omnoho užitočnejšie a zmysluplnejšie spolu s informáciou o službách, ktoré za ne občania dostávajú, či o ich medzinárodnom porovnaní. Inak sa to môže stať skôr marketingovým nástrojom na podporu negatívnych postojov voči verejnému sektoru,“ povedal Filko.
 

Bloček ukáže, čo stojí veľa a čo málo
 

Účet za služby štátu občanovi nepovie, či a kde vláda plytvá. Aj na jeho základe sa však môže politikov pýtať, prečo rozpočet vyzerá inak, ako sľubovali vo svojom programe, hovorí Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS.
 

Suma, ktorú zaplatí občan v priemere za služby štátu, vychádza v tomto roku na 4704 eur. Ako má vlastne čítať toto číslo?
Sú to príjmy slovenského štátu prepočítané na jedného občana. Je to ilustrácia sumy, ktorú každý občan - či už novorodenec alebo dôchodca - ročne odvedie štátu. Samozrejme, v skutočnosti niektorí ľudia platia mnohonásobne viac a niektorí menej, ale toto číslo má ilustrovať zhruba priemernú záťaž, ktorá vzniká tým, že občania financujú verejné služby.
 

Vlani bolo toto číslo 4382 eur. Znamená to, že ľudia zaplatia v tomto roku vyššie dane alebo to, že štát viac plytvá?
Znamená to, že ľudia by mali v tomto roku zaplatiť viac daní, odvodov a rôznych poplatkov. Jednak preto, že mierne rastú mzdy. Tiež preto, že v tomto roku došlo k dramatickému zvýšeniu daní a odvodov a v daňových prognózach sa počítalo s tým, že príjmy štátu z daní a odvodov vzrastú o desať percent. Nárast v tomto roku je teda zapríčinený najmä zvyšovaním daní a odvodového zaťaženia, čiastočne k tomu prispel aj predpokladaný rast transferov z Európskej únie.
 

Keď si ľudia pozrú jednotlivé položky, zistia, že najväčšiu časť z daní dávajú na dôchodky. Čo vie občan z toho čísla vyčítať. Máme veľa dôchodcov, alebo sa štát snaží dávať na dôchodky viac ako na iné oblasti?
Tých 845 eur na občana predstavuje 18 percent zo všetkých výdavkov. Hovorí to teda to, že súčasné výdavky na dôchodky sú objemovo najvýznamnejšou položkou vo výdavkoch verejnej správy. Znamená to dve veci. Ak by sme chceli zdvihnúť dôchodok penzistu o desať percent, potom by musel každý občan dávať mesačne o sedem eur zo svojej mzdy na tento účel viac. Ak zároveň vieme, že štát hospodári s deficitom, pokiaľ sa nedotkneme takýchto väčších položiek, zníženie mnohomiliardového deficitu bude veľmi náročné.
 

Vie občan vlastne z bločku vyčítať, pri ktorých položkách sa štát správa neefektívne a kde by mohol pridať?
Cieľom prehľadu je umožniť občanovi vytvoriť si predstavu o tom, čo stojí veľa, a čo málo. Tento prehľad teda nehovorí nič o plytvaní a neefektivite, ale vie čitateľa naviesť k zamysleniu. Napríklad, či je adekvátne, že v dnešnej dobe je podpora poľnohospodárov nákladnejšia ako podpora vysokoškolského štúdia. Málokto vie, že na ochranu životného prostredia dávame viac peňazí ako na pomoc v hmotnej núdzi. Alebo to, že občan prispieva na železnice bez ohľadu na to, či ich používa alebo nie, sumou 162 eur ročne. Občanovi to umožní vytvoriť si predstavu, ktoré výdavkové politiky sú dnes vo verejnej správe prioritné z pohľadu veľkosti výdavkov. Môže sa potom informovane pýtať svojich volených zástupcov, prečo sa rozpočet nezhoduje s programom, s ktorým bol politik zvolený, resp. sami môžu vplývať na tvorbu rozpočtu s cieľom zmeniť jeho priority aj plytvanie.
 

Prečo je podstatné ľuďom povedať informáciu, že štát hospodári deficitne?
Človek na svojom daňovom priznaní nepozná, s akým deficitom hospodári štát. Zmyslom tejto informácie je povedať, že si žijeme nad pomery. To znamená, že dostávame verejné služby takmer o desať percent nákladnejšie, ako sme ich ochotní financovať z daní a odvodov a ostatných platieb štátu. Dlhodobo udržateľné je vyrovnané hospodárenie štátu, čo znamená, že dostaneme len taký objem služieb, za ktoré si zaplatíme. Môžeme to ilustrovať na tom, že my teraz vyplácame o desať percent vyššie dôchodky, ako sme ochotní sami financovať. To, že to robíme, je vďaka tomu, že si požičiavame od budúcich generácií alebo presúvame spotrebu z budúcnosti do dnešných dní.

Marianna Onuferová

Sme, 18.4.2013